Dávid ENHANCER Hanc – Tetovania s príbehom

Tentoraz sme posedeli v tetovacom štúdiu s Dávidom, ktorý je kreatívcom v pravom zmysle slova, je to človek, ktorý sa nikdy nenudí, nevenuje sa iba tetovaniu, ale dáva ľuďom oveľa viac. Miluje život a je to z neho cítiť, tak si prečítajte jeho príbeh a nechajte sa pozitívne nakaziť. 




Ako si sa dostal k tetovaniu, prečo práve táto forma umenia?

K tetovaniu som sa dostal ako k zmene zamestnania, bol som predtým artdirectorom v Novom čase, v jednom z podčasopisov a tam som robil fakt všetko, ale nemalo to pre mňa význam lebo to bolo stále to isté a chcel som zmenu. Pozeral som si rekvalifikačné kurzy na internete a tam som objavil tetovanie, tak som si pomyslel, že by mi to aj šlo, roky sa venujem grafike, prinajhoršom motívy stiahnem z internetu – to si hovorí asi každý. Tak som si  vtedy našiel svojho tatérskeho učiteľa Milana AKMAL Bartoňa. Je to naozaj obrovský macher, ktorý je odvtedy mojim najlepším priateľom, naučil ma všetko čo vedel o tetovaniach, možno aj to čo nevedel a vďaka nemu som sa posunul tam, kde som teraz a začal som sa o  tetovaní učiť, hľadať za tým filozofiu. Chcel som do toho vidieť viac, brať to naozaj ako formu umenia, nie len štýlom, že  jéj zbehneme zvonka do tetovacieho štúdia a dáme si vytetovať nejaký „believe“  na predlaktie. Vždy som v tom chcel vidieť viac, vždy ma bavilo rozprávať sa s ľuďmi a dať im niečo špeciálne, aby boli hrdí do konca života a to im v tetovaní naozaj môžem dať, môžem im zmeniť život a to ma naozaj baví, meniť životy – pozitívne.



Čo máš vyštudované, nejaký umelecký smer alebo to vzišlo z nejakej kreatívnej zábavky? 

Nič,  mám obyčajné gymnázium, ja som nikdy neštudoval nič umelecké. Vo všetkom som viac-menej samouk – ja hovorím, keď niekto chce, musí makať. Ešte som začal dve vysoké školy, ktoré som nedokončil – od 13. rokov som chcel byť manažérom, chcel som riadiť ľudí, to bol môj sen, nikdy som sa nechcel podriaďovať, byť rádový zamestnanec a pustiť tú radosť z kreativity. Grafika sa ku mne dostala keď som robil administrátora pre viac firiem, a keď im v jedných novinách odišla grafička, tak som si povedal, že by som to zvládol aj ja. Za dve hodiny ma naučili ako robiť časopis, a celkom mi to šlo. Potom som to začal viac študovať, vedel som ako riadiť oči pri prezeraní novín, ako „posielať“ ľudí čítať tie články. Neskôr som zistil, že to ide aj s tetovaním, ukázať krásu, vyhrať sa s polcentimetrom, ktorý naozaj posunie to tetovanie  o stupeň vyššie  a niekedy naozaj jedna šmuha môže znamenať obrovský rozdiel medzi jemným ženským tetovaním a agresívnym mužským tetovaním. Naučil som sa sprostredkovať pocit, najprv novinami, potom tetovaním.



Čo by si robil keby si netetoval, vieš si predstaviť makať niekde v kancelárii napríklad?

Life coaching, čo robím teraz je hneď jedno zamestnanie, učím chlapov ako komunikovať  so ženami, ako byť alfasamcom, ženy učím ako čítať chlapov, ako si nájsť svoju vlastnú cestu, ako vzbudiť svoje sebavedomie, ako sa viac tešiť zo života a nenechať sa utlačiť okolnosťami. Ďalšie zamestnanie – píšem knihu, takže to keby som dopísal, tak by to bolo vybavené . Ďalšia je grafika - keby som nemohol tetovať reálne, stále môžem robiť grafiku, kde okrem návrhu budov v 3D som robil snáď všetko, od polepu predajne, cez vizitky, vstupenky, obaly na pivo atď. Ešte mám v pláne otvoriť si sushi reštauráciu ako ďalší projekt, takže do toho by som sa vrhol stopercentne. A mám ešte ďalší projekt špeciálny a to je škola orgazmu, kde idem učiť chlapov ako urobiť ženu, lebo som zistil, že asi 90% chlapov o tom nemá ani šajnu, robil som štatistiky aj s vyše 100 ženami a chcem urobiť projekt aj o tom, ako by žena mala spoznávať vlastné telo. A keby toto všetko nevyšlo, tak si určite ešte niečo nájdem.


 
O čom bude tvoja kniha, a kedy sa na ňu môžeme tešiť?

Už mám napísané prvé dve testovacie kapitoly. Čítala si 50 odtieňov šedej? No tá kniha ma, nazvime to tak, že nasrala, uvádza veľa mylných faktov o BDSM scéne a ženskom užívaní si. Nahnevalo ma, keď to celé zjednodušili, naservírovali to ženám a ženy veria tomu, že to tak môže fungovať. Takže ja som si vymyslel celý vlastný projekt, bude sa to volať Symfónia temnoty, a chcem to posunúť ďalej lebo ma hnevá tá dezinformácia ľudí. Prvú kapitolu som napísal už pred siedmymi rokmi a odvtedy som sa k tomu nedostal, a zrazu prišla ženská s úplne mylnými faktami, priznávam že som na to aj zabudol a ona ma v podstate, nechtiac „predbehla“ a v podstate som mohol byť prvý a to ma hnevá, mňa vnútorne motivuje, že sakra Dávid, mohlo to už byť hotové, takže preto makám a preto sa nenudím. A plus teraz píšem ďalšiu príručku pre chlapov ako získať sebavedomie, vyvíjam nový systém coachingov, aby som tých chlapov naučil ako byť chlapom na správnom mieste. Mňa strašne baví posúvať ľudí, od tetovania cez coachingy až po orgazmy. Zatiaľ som mal pozitívne reakcie na prvé kapitoly a rátam, že do roka to bude dopísané a postupne budem uverejňovať nejaké kapitoly zadarmo na čítanie – do konca tohto roka by som chcel vypustiť kapitolu Opera, kde dominantný chlap Rain zoberie Annor do opery.  Táto kniha bude z 80% autobiografia, keďže nemôžem písať o BDSM a psychologických posunoch, keď o tom nemám ani šajnu, preto si myslím, že žena čo napísala 50 odtieňov šedej, to videla tak v nejakom biednom porne, že v realite to tak nefunguje. Áno, som ochotný dať svoj krk na gilotínu pre verejnosť, lebo viem, že sa nájdu ľudia, čo na mňa budú útočiť, ale nedám sa. Ja chcem ísť do dôchodku s tým, že viem, že som niečo robil, a že som žil, keď chceš mať niečo, čo nikdy nikto nemal, musíš urobiť niečo, čo nikdy nikto neurobil.

Kedy si si dal svoje prvé tetovanie a u koho? Tetuješ aj sám seba? 

Prvýkrát som sa dal potetovať v 18tich alebo 19tich v Prievidzi, to bolo po nočnej, s vtedajšou frajerkou sme si povedali, že si ideme dať tetovanie. Bol to taký spontánny nápad, ale tatér nám nevedel alebo nechcel na počkanie niečo nakresliť, tak ona krásne kreslila a dala pár vecí dokopy, pretože sme nechceli katalógové tetovanie. Áno, my sme boli šťastní, hlúpi, po nočnej sme si išli dopriať zážitok, nerozmýšľali sme moc, ale rozmýšľali sme natoľko, že  sme si niečo nakreslili, aby to bolo originálne, aby to nikto na svete nemal a to bolo moje prvé tetovanie. Ešte mám vytetované kungpao s jasmínovou ryžou a ostrokyslú polievku, to keď prídem do reštiky, aby som vedel hneď objednať , ja som vybavený jednoznačne, ale postupne rástli tie tetovania. Nikdy v živote by som sa sám netetoval, z jediného dôvodu, pretože tetovanie je jedinečný pocit zmeny, kedy sa meníš na celý život a ak si správne vyberieš, meníš sa pozitívne a kde inde zažiješ celoživotnú zmenu naraz? Keď chudneš trvá to mesiace, roky kým naberieš svaly, tetovanie ti vzniká pred očami, keď cítiš tú jemnú pichľavú bolesť a posúva ťa to ďalej a zrazu vidíš, že sa meníš. A keď si vyberieš správny motív, tak tá čínska polievka naozaj stojí za to, som sa namakal kým som ju navrhol, lebo nie je vytetovaná tuctovo pečiatkovo, ale kaligraficky a návrh som musel konzultovať s niekým, kto tomu rozumie. Je to neskutočný pocit, keby to šlo, dám to každý týždeň vygumovať a idem na novo, naozaj každému to odporúčam.



A nemáš chuť mať na sebe motívy, ktoré navrhuješ?

Nie, pretože to je šité na mieru, keď niekomu niečo navrhujem, určite by som to nechcel sám pre seba. Oni nevedia dopredu čo chcú tí ľudia, na to som tu ja, aby som ich prečítal, aby som im ukázal, že toto je tá cesta ktorou ísť. Ja to prirovnávam vždy, ako keď prídeš k automechanikovi a povieš mu, že štvrtá sviečka vpravo mi nehádže dobre iskru, potrebujem ju prebrúsiť a on na teba pozrie, že pani, ale vy máte vo výfuku zemiak a o tom to je, ľudia vôbec nemusia vedieť čo chcú, oni nech mi dajú len ten pocit, ktorý chcú znázorniť, niekedy ma to fakt o pol štvrtej v noci kopne a sadnem a idem navrhovať.

Stáva sa, že odmietneš klientov, keď sa ti napríklad nepozdávajú ich požiadavky, alebo berieš všetko? 

Áno, odmietam, čisto z toho dôvodu, že ak niekto za mnou príde a chce srdiečko, malé srdiečko na predlaktie a ja sa ho spýtam prečo a odpovie, že no neviem, mne sa to páči, to nestačí ako dôvod? No nie nestačí, pretože ja nechcem riskovať, že ak si ľudia vyberú nesprávne tetovanie, a za dva roky ho prestanú mať radi, oni nepovedia, že pozri akú kravinu som si vybral, ale oni povedia pozri akú hovadinu mi Dávid vytetoval. A ja nebudem riskovať tých pár eur. A poviem, že väčšina ľudí, čo príde s nejakým konkrétnym motívom, odchádza s úplne iným, pretože ľudia vidia iba časť tých možností. Začneme sa rozprávať, každé tetovanie má históriu, v podstate duševného spojenca vo mne, my sa musíme stretnúť na istej úrovni, musíme si dôverovať, ak ty neveríš v moje schopnosti, tak to nebude ono, nech ti vytetujem čokoľvek, ale ak mi veríš, tak ty si mi darovala nejakú energiu, a ja ti ju viem vrátiť v podobe tetovania. Začneme sa rozprávať o pocitoch, o tom na čo si hrdá, čo ťa posúva, čo v sebe vidíš, až po tvrdšie psychologické záležitosti ako je rozvod rodičov či smrť otca a podobne, to sú veci, čo tu riešime úplne bežne, ale tam je to jadro toho problému, koreň toho tetovania. Čiže áno, stáva sa, že odmietam ľudí, ale poviem rovno, že nerobím pečiatky z internetu, nebaví ma to, navrhujeme na mieru a trvá to teraz približne mesiac, kým sa človek dostane na rad, lebo tí ľudia mi dôverujú a ja im chcem tú dôveru oplatiť práve týmito motívmi. Ten človek sa na to musí pozrieť a musí tam vidieť ten pocit, čo tam chce mať.



Myslím, že máš svoj vlastný štýl a rukopis, ktorým pracuješ, si však ochotný pustiť sa aj do niečoho štýlovo úplne iného?

Záleží od toho ako iné, ale viem sa prispôsobiť. Ak to tomu danému človeku bude sedieť, tak bez problémov viem aj iný štýl, čisto z toho dôvodu, že keď viem, že mi dal tú dôveru, tak idem do toho, ale vždy je tam môj vnútorný podpis.



Je nejaká tvoja práca, ktorá ti špeciálne utkvela v pamäti a si na ňu obzvlášť hrdý?

Najviac čo mi utkvelo v srdci, a jedno z najťažších, čo som musel navrhnúť bolo pre maminku, ktorej chlapec dostal mozgovú obrnu po očkovaní, keď mal pol roka. Ona tu bola, keď on mal už 4 roky a jej snom bolo, aby malý začal chodiť, ale na Slovensku to nejde a preto našli sanatórium v Rakúsku, kde ho chcú pomaličky učiť. On veľmi svet nevníma, ale ona v to verila a trvalo nám to tetovanie navrhnúť 4 týždne, tak aby to všetko sedelo a sú to len 3 jednoduché skečové postavičky - malý chlapec ako sedí na vozíku a má sklonenú hlavu, druhé je na chodítku a tretie ako vyskočil a vypustil balóniky. A to je zároveň najťažšie a môjmu srdcu najviac blízke tetovanie, kde som naozaj videl, že plakala od radosti a bolo to to, čo tam chcela mať, a vyzeralo to jednoducho, ale trvalo mi naozaj 4 týždne, kým som to vymyslel a všetky čiarky a balóniky boli tak, ako som si predstavoval.



Vedel by si povedať čo odlišuje dobrého tatéra od zlého, prípadne na čo by sa mal človek zamerať ak sa práve rozhoduje u koho sa dá potetovať? 

Na to som napísal celú príručku, voľne stiahnuteľnú, volá sa to Ako si vybrať správneho tatéra. Ale ako prvé by som poradil zistiť, či sa ti venuje osobne, ak ti povie, že dones si čo chceš a ja ti to vytetujem, okamžite sa zdvihnúť a odísť, pretože to nie je tatér, iba kopírka, ale keď už rozmýšľa nad tým čo by sa ti hodilo, kam by sme to umiestnili, atď. už je to prvý správny krok. Druhý veľký pozor na vnútorný šiesty pocit, ak niečo v tom štúdiu nesedí, alebo máš pocit, že to nie je ono, tak treba ísť preč, netreba sa uponáhľať. Hlavne nech je to šité na mieru, nech si ľudia rozmyslia komu zveria svoju kožu, nech si pozrú jeho predošlé práce, konzultujú, ak vám niečo nesedí, treba ísť preč, naozaj to za to nestojí, zveriť  sa niekomu komu neveria.

Si radšej keď zákazník príde s konkrétnou predstavou, alebo keď ti dá voľnú ruku a môžeš sa s tým vyhrať?

Vždy musí mať zákazník aspoň čiastočnú predstavu o tom, ktorým smerom sa chce hýbať, to znamená, hlavne tie pocity, aspoň približný smer. Pretože ak mi niekto nedá žiadny pocit, napríklad či niečo v živote dosiahol, zrealizoval, niečo stvárniť v jeho predstave viem, ale ak mi nič nedá a povie Dávid kresli si, mám problém, pretože neviem kto to je, neviem koho idem kresliť, lebo naozaj môžem nakresliť čokoľvek, od gauča po vikingskú loď, ale čo s tým, keď to nie je on. Ale už to funguje tak, že niektorým ľuďom, ktorí ku mne chodia pravidelne, ani neukazujem nič dopredu, už prídem iba s nápadom, že toto by ti sedelo, a kopa zákazníkov funguje už tak, že Dávid kedy mám prísť? Poviem o dva týždne, prídu a nepýtajú sa čo budeme tetovať, už kreslím pre nich, už ich poznám, sú mi duchovne blízki a sú vždy nadšení z návrhu.



Stalo sa ti už, že tvoje predstavy sa nakoniec klientovi nepáčili a musel si návrh prerábať?

Za 7 rokov sa mi to nestalo, áno v začiatkoch som navrhoval hovadiny, každý nejak začínal, to je jasné, ale odkedy sa tomu fakt profi venujem tak sa mi nestalo, že by niekto povedal, nie toto sa mi nepáči, toto nechcem, a to je naozaj preto, že tetujem pocity, nie obrázky. Skôr som mal pozitívne nadšené reakcie, keďže tomu návrhu venujem fakt aj niekoľko týždňov, niekedy musím naštudovať veľmi veľa materiálov, aby som vedel niečo navrhnúť správne.

Aký máš názor na slovenskú tatérsku scénu?

To je ťažká otázka, už len z toho dôvodu, že každý si hrabe svoj piesoček a naozaj ja viem, že tatéri začali všetci len z jedného dôvodu, z nadšenia pre umenie, bohužiaľ kopec z nich odchádza či už kvôli lenivosti, alebo financiám, k tomu jednoduchšiemu systému, kde už nejde o umenie, len si robia svoju prácu a nemajú ju radi. Tým pádom sa radia medzi bežných úradníkov a ľudí, len s rozdielom, že tatéri dávajú ľuďom niečo do konca života a bohužiaľ, to potom nevyzerá tak, akoby malo. Bežne počúvam, že v ostatných  štúdiách povedali, dones si čo chceš a ja ti to vytetujem. To nie je práca tatéra, to je len kopírka. A keď chcú ľuďom dať viac, bude to stáť energiu samozrejme, ale na to sú tam, tí ľudia nám veria, že im vieme dať to, čo oni chcú a našou úlohou je nesklamať ich, neposlať ich na google ale poradiť im. Preto kopec tých tatérov sa stratilo počas cesty, alebo tú cestu ani nenašli. Ale uznávam tých najväčších tatérov, ku ktorým sa chodím učiť, napríklad Boris z Viedne, ale stále najväčší hrdina tetovania bude pre mňa môj tatérsky učiteľ. Slovenskú scénu moc nesledujem, ani sa do nej veľmi nepchám, skôr tú zahraničnú.



Bol si aj na nejakej súťaži? 

Teraz som bol prvý krát na tatérskej súťaži jednej, nevyhral som samozrejme nič, lebo to bolo iba o účasti, ale bola tam super atmosféra, spoznal som kopu skvelých ľudí aj kopec nie až takých dobrých ľudí, ale tam som práve spoznal aj tú rôznorodosť tých tatérov, kto sa chce učiť a kto sa nechce, preto ich už delím na tých čo len chodia do roboty a tých ktorí sa na to tešia, že idú dávať umenie a idú sa posúvať, a niektorí si myslia že už dosiahli maximum alebo sú natoľko v tom svojom svete, že kvôli stromom nevidia les.

Máš nejaké vízie do budúcna, alebo si spokojný s aktuálnym stavom svojej práce? 

Do budúcna si chcem udržať štandard, ktorý teraz ponúkam, chcem ho krok po kroku zvyšovať, chcem ľuďom dať viac, nech sa tešia a ja sa budem tešiť sa s nimi.

Ďakujem Dávidovi za rozhovor, jeho tvorbu a coaching môžete sledovať na enhancertattoo.comfacebooku, alfablogu.

Natalyss

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára