Ján Hrčka – umenie ako denník

Takmer monochromatické obrazy a pastózne nánosy farieb sú ľahko identifikovateľným štýlom Jána Hrčku. Svoje pocity však nevyjadruje iba na plátnach veľkoformátových obrazov, ale aj v hudbe, v niekoľkých kapelách. 


     Foto: Natália Hlavičková

Ako by si sa v skratke predstavil čitateľom, ktorí ťa ešte nepoznajú?

Čaute, volám sa Jano Hrčka, pochádzam z Bratislavy. Študujem maľbu na VŠVU u prof. Ivana Csudaia a hrám vo viacerých rokenrolových kapelách.

Tvoja tvorba je dosť špecifická, máš svoj rukopis a farebnosť, kedy si si našiel svoj štýl v maľbe, čo tomu predchádzalo?

Dostal som sa do takej polohy cca niekedy koncom druhého ročníka, kedy som sa zameral na architektúru ruín rôznych kaštieľov, hradov a podobných stavieb, vlastne miest, ktoré som rád navštevoval, to bola pre mňa primárna téma. Zo začiatku tomu predchádzali moje detské kresby, ktoré som premaľovával do väčších formátov. Vtedy moja maľba začala byť uvoľnenejšia a tým pádom sa budoval už aj rukopis. Pracoval som so samotnou hmotou farby a obraz som vytváral až takých sochárskym spôsobom, rustikálne.


                     Čeklís 2012, 230 x 190 cm, akryl na plátne

Majú tvoje obrazy nejaké posolstvo, alebo sú len nejakým vyjadrením tvojich aktuálnych emócií?

Moje maľby sú vlastne mojim denníkom, nejaké posolstvá by som v nich ani nehľadal.

Vystavuješ teraz niekde, alebo niečo chystáš?

Do konca roka budem ešte vo veľmi komornom priestore zvanom Žumpa. V decembri...a vlastne už od piatku 14.11. v Nedbalke na výstave Maľba roka. Na budúci rok so skupinou BAnda chystáme kvantum výstav v Čechách.



                      Dead rook, 2011, 190 x 155 cm, akryl na plátne

Živí ťa tvorba, alebo máš aj nejaký „normálny“ job popri škole? 

Snažím sa naplno venovať tvorbe a zatiaľ teda normálny job nepotrebujem.

Máš aj kapelu, čo je pre teba väčšia priorita maľba alebo hudba?

Ono je to v takej symbióze, že ani jedno to druhé neotravuje, ale uživiť sa dnes hudbou je takmer nemožné.

A maľbou sa uživiť dá?

Hej, máš väčšie možnosti a výhodou obrazu je to, že musí hovoriť sám za seba. V hudbe je to tak, keďže texty máme v slovenčine, nemáš moc na výber, môžeš vystupovať tu a v Čechách, maximálne v Poľsku...a tých klubov a ľudí zas nie je toľko, obzvlášť v našom žánri.

    Na ceste domov zo žúru, 2014, 145 x 420 cm, akryl na jutovine

A predstavíš nám aj kapely? Aký štýl hráte, aká je tvoja funkcia v nich, kde vás môžeme vidieť najbližšie hrať?

Spievam v kapelách Kaktus a Ramones Bratislava, potom hrám bicie v Jeho skromnosť a personál... Všetky kapely sa zhodnú v punku. Kaktus je taká prvá kapela, ktorú sme založili s kamošmi zo sídliska na Trnávke, keď sme mali 13, 14. Tam som začínal a pôsobím tam najdlhšie. Potom Ramones Bratislava je tribute kapela hrajúca hity kapely Ramones, kde sú pardáli ako je Tuleň, Ozi a môj brácho Kubo a nakoniec Jeho skromnosť a personál je projekt Sveťa Korbela zo Slobodnej Európy, kde búcham na bicie. V tomto prostredí klubov sa pohybujem prakticky od nejakých 14tich, postretával som tam hodne ľudí a odohrali sme aj veľa koncertov. Najbližší máme 19.12. v klube Randal s Ramones Bratislava na Ramones party a s Kaktusom 23.12. u Dežmára na Punk christmas.


     Kaktus, foto: Lenka Petrovičová

Kde berieš inšpiráciu?

Tá inšpirácia... ona nejak chodí sama alebo čo. Ako som spomínal v maľbe, že je taká v podstate denníkového charakteru, tak podobne je to aj v hudbe a textoch.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech, čo sa tvorby týka?

V maľbe, keď ťa dokážu ľudia identifikovať na základe maľby, keď mi napíše alebo zavolá neznámy človek, že má záujem. A v hudbe som veľmi rád, že sme sa dali s Kaktusom opäť dohromady, nehrali sme asi 2 roky a teraz pred dvoma týždňami sme mali prvý koncert po dvoch rokoch.



                    V pivotéke 2014, 130 x 110 cm, akryl na jutovine

Baví ťa stále maľovať v jednom štýle, nemáš niekedy chuť namaľovať niečo možno pestrejšie, jemnejšie?

Ani som nad tým pravdupovediac nerozmýšľal, nemám zatiaľ potrebu zmeny.

Celkom často vystavuješ, spomínaš si aké si mal pocity z prvej výstavy? Na ktorú výstavu spomínaš najradšej, a z ktorej si mal naopak horší pocit?

Prvý krát som mal celkom trému, došlo tam dosť ľudí a chceli so mnou kecať. Z tej Bandy mám radosť, aj z výstavy v SPP gallery a zároveň sa teším na budúci rok. A najhorší si nepamätám.



                    Pissoir 2014, 130 x 110 cm, akryl na jutovine

Všimla som si, že často vystavuješ s Andreou Kopeckou, priblížiš nám váš umelecký vzťah? 

S Aďou sa poznáme ešte z prípravky na ŠUPku, to bolo niekedy v období, keď sa založil Kaktus ( čiže to bude ja vyše 10 rokov). Na ŠUPke sme navštevovali spoločný odbor aranžérstvo a potom postupne na výške sme sa stretli v jednom ateliéry... hodne sme holdovali potemnelej farebnosti. Prišli ponuky na výstavy, tak prečo to neodpáliť spoločne.

Predstavíš nám projekt BAnda, ako tento projekt vznikol, čo je jeho cieľom? 

Projekt Banda vznikol ako projekt na jeden predmet, ktorý sa aj podaril zrealizovať. Všetci sme z jedného ateliéru a teda zaoberá sa výlučne maľbou. V Bande je Filip Sabol, Mišo Turkovič, Kubo Hvězda, Aďa a Ja a kurátorkou je Beata Jablonska. Myšlienkou projektu je šíriť samotnú mladú maľbu ako nejaké staré médium v tomto digitálnom svete. Prvú výstavu sme mali tento rok v SPPčke a mám takú predtuchu, že rok Bandy bude ten budúci, tam sú tie Čechy – Praha, Brno, Ostrava, Olomouc a u nás Trnava v galérii Jána Koniarka.



Aké máš plány do budúcna, čo by si chcel dosiahnuť v maľbe aj hudbe?

V prvom rade by som chcel spraviť bombovú diplomovku, nájsť vhodný priestor a všetko čo k tomu patrí, naďalej maľovať a vystavovať. V hudbe chceme natočiť nové CD s Kaktusom, začiatkom budúceho roka by sme mali ísť do štúdia a tiež koncertovať, a hlavne vydržať!!! Taký cieľ je uživiť sa tým po škole!

Tak teda prajem veľa šťastia s plnením cieľov a ďakujem za rozhovor. 

Jana a jeho projekty nájdete tu: janhrcka.tumblr.com, projekt BAnda, Kaktus, Ramones Bratislava, Jeho Skromnosť a Personál 

Natalyss

Nezabudnite nás sledovať aj na facebooku, aby ste boli hneď informovaní o našich nových rozhovoroch.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára