Marek Mundok - grafik, ktorý si kreslí svoj sen

V  dobe, keď vám v obchode unudená spuchnutá predavačka vie pokaziť pol dňa, sa nájdu aj ľudia, ktorých to, čím sa živia aj baví. Jedným z nich je aj grafik, ilustrátor a hudobník Marek Mundok. Som rada, že prijal moje pozvanie na rozhovor a porozprával nám aj to tom, ako si plní sny.




Môžeš sa nám v skratke predstaviť a povedať čomu všetkému sa venuješ?


Volám sa Marek Mundok a som grafický dizajnér a ilustrátor z Bratislavy. Viac ako polovicu môjho života sa venujem aj hudbe – hrám na basu v kapele PLUSMÍNUS.


Grafiku si študoval, alebo si v tomto smere samouk? Aký máš názor na výučbu grafiky a dizajnu na slovenských školách?


Od malička som stále kreslil (najviac na hodinách matematiky). Chodil som aj do ľudovej školy umenia, no potom prišla puberta a všetok voľný čas som začal tráviť v skúšobni s kapelou a na to kreslenie som zanevrel, čo ma teraz trochu mrzí. Až keď som bol starší, tak som si k tomu znovu našiel cestu. Grafiku som študoval na SOŠ Polygrafická v Bratislave, na pomaturitnom štúdiu. Dá sa teda povedať,  že som samouk, lebo tam nás toho veľa nenaučili. S inými školami nemám skúsenosť, ale toto bola veľká bieda. Väčšina učiteľov tam nemala ani šajnu o tom, čo vlastne učia (česť výnimkám). Určite to, ale nebolo na škodu, pretože som spoznal veľa ľudí s rovnakými záujmami a veľa som sa toho naučil od nich.








Si sám sebe pánom, alebo pracuješ aj v nejakej firme?


Dlho som bol freelance, ale boli to celkom ťažké časy. Potom som asi rok pracoval v reklamnej agentúre. Momentálne pracujem na full-time v MISTERHORSE.TV, kde chalani vyvýjajú plug-in do Adobe After Effects. Plug-in sa volá Animation Composer a uľahčuje prácu animátorom. Ja tam pracujem na ilustráciách, ktoré zase budú uľahčovať prácu animátorom, ktorí nevedia kresliť :). Je to pre mňa práca snov, keďže iba kreslím a nemusím riešiť bannery a podobné reklamkové "nutné zlo". Pomimo sa snažím brať projekty, ktoré sú pre mňa zaujímavé (zaujímavé nemyslím iba po finančnej stránke).

Stránku  máš v angličtine, máš prevažne zákazníkov zo zahraničia, alebo sa ešte len snažíš preraziť?


Keď som začínal, tak som mal prevažne zahraničných klientov. Cez muziku som sa nejako dostal k dizajnom na tričká pre kapely, ktoré boli hlavne zo zahraničia. Momentálne mi väčšinu času zaberá práca v reklamke, ale pomimo mám v poslednom období hlavne slovenských klientov.







Čo všetko tvoja práca zahŕňa, navrhuješ tričká, logá, ilustrácie, typografiu, weby,  je vôbec niečo v tejto oblasti čomu sa vyhýbaš?


Snažím sa vyhýbať webom. Najviac ma bavia ilustrácie a logá, tých tričiek už v poslednom čase moc nie je, neviem čím to je. Teraz by som sa chcel naučiť animovať v After Effects, iba keby toho času bolo viac.


Odmietaš zákazky, ktoré ti nesedia napríklad filozofiou alebo myšlienkou, ktorú majú stvárniť, alebo berieš čokoľvek?


Keď odo mňa chce niekto nakresliť úplnú hlúposť, a viem, že to nikdy nemôže vyzerať dobre, tak to určite odmietnem, tak isto veci, ktoré sa týkajú politiky, alebo veci, ktoré sú mi proti srsti. Som vegetarián, takže logo pre mäsiarstvo by som určite nerobil :). Na druhej strane som pracoval viackrát zadarmo na projektoch, ktoré mali peknú myšlienku, ako napríklad „TO SA NEDÁ“ alebo tričko pre americkú Armádu spásy.






Máš celkom špecifický štýl, si ochotný vybočiť zo svojej komfortnej zóny a navrhnúť niečo štýlovo absolútne odlišné?


Štýl sa stále vyvíja a mení, takže ťažko povedať, ale rád experimentujem s novými vecami. Jeden klient sa ma nedávno spýtal, či by som chcel kresliť ilustrácie na detské dupačky a celkom ma to nadchlo. Raz by som chcel ilustrovať knihu pre deti.


Nakoľko je možné pri navrhovaní loga a podobných marketingových nástrojov dať priestor kreativite a nakoľko sa musíš držať požiadaviek klienta alebo všeobecne platných kritérií, ktoré má napríklad logo spĺňať?


Záleží to od klienta a konkrétneho projektu. Pokiaľ sa chce firma tváriť seriózne, tak musím rovnako pracovať aj s logom. Preto mám radšej nekomerčnejšie projekty, pri ktorých sa dá s logom viac vyhrať, ale v zásade ide vždy o kreatívny proces, keďže za každým logom by mal byť akýsi príbeh alebo myšlienka, ktorá nemusí byť zrejmá každému hneď na prvý pohľad, ale je dôležité, aby tam bola. Samozrejme sú aj logá typu voláme sa sova.sk a chceme mať v logu sovu. Niekedy to klient nechá na mňa a niekedy má konkrétnu predstavu.





Zostáva ti čas kresliť si aj tak pomimo zákaziek, úplne podľa vlastnej chuti, alebo sa ti už nechce a venuješ voľný čas niečomu inému?


Z času na čas dostanem nutkanie nakresliť niečo len tak, pre seba. Hlavne keď dlhšie riešim projekt, ktorý sa po čase stane nezaujímavým a nudným. Taktiež, keď chcem ukázať, že viem spraviť aj niečo, čo som nikdy nemal možnosť spraviť pre klienta a tým pádom mi to chýba v portfóliu. Niekedy proste dostanem nápad, o ktorom si myslím, že je škoda ho nenakresliť.


Čo považuješ za svoj najväčší úspech, alebo ktorý projekt ti najviac prirástol k srdcu?


Asi to bude znieť ako klišé, ale za najväčší úspech považujem, že som sa nebál začať úplne od nuly, aj keď už som na to bol celkom starý, ale stál som si za svojim a teraz robím to, čo ma baví. Čo sa týka projektov, tak som spravil zopár dizajnov pre jednu z mojich obľúbených kapiel POLAR BEAR CLUB alebo britskú legendu COCK SPARRER. Jedného pekného dňa sa mi ozvala merch manažérka Sira Paula McCartneyho, pre ktorého som spravil tri dizajny na tričko, bohužiaľ to neprešlo, ale aj tak to bola pre mňa veľká vec, že sa niekto taký ozve obyčajnému chlapcovi z Bratislavy, ktorý ešte päť rokov predtým šúpal zemiaky na hotelovej škole. Vždy rád robím pre slovenskú značku DEAR FRIENDS. Kamaráti sa potom v piatok v meste radi chvália, keď stretneme niekoho s mojim dizajnom, že som to robil ja. Tvárim sa, že mi je to trápne, ale samozrejme je to fajn pocit.



                                                                                                                 foto – Martin Húbek

Predstavíš nám kapelu PLUSMÍNUS? Aký štýl hráte, kto, ako dlho? Kde a kedy máte najbližšie koncerty?


PLUSMÍNUS hrá už od roku 1999 – vznikla po odchode Doda a Waya z pôvodnej zostavy Iné Kafe. Vtedy som tam ešte samozrejme nehral. Mal som 13 rokov a počúval som ich z nahratej kazety. Zostava kapely sa odvtedy x-krát zmenila a asi pred štyrmi rokmi som sa tam ako ocitol ja. Momentálne hráme v zostave: GZA – spev, Dodo – bicie, Horso – gitara a ja – basa. Tých koncertov veľa  nie je, ale najbližšie hráme 12. decembra v bratislavskom Randáli, na už tradičnom vianočnom večierku.





Hral si predtým aj v iných kapelách?


Bolo ich celkom dosť, ale väčšina ani nestojí za zmienku. Prvá kapela sa volala Johnny nosí sombréro, možno si to ešte niekto pamätá, ale dúfam, že nie J.


Skvelý názov :D


Ďakujem, ja som vymyslel.


Koľko si mal vtedy rokov?


Mali sme 13, keď sme sa nasťahovali do kamošovej garáže, ja som hral cez tesla zosilovač, čo mi doniesol ujo z kulturáku a on mal taký reprák, cez ktorý na dedine hlásia, čo sa deje, vyzeralo to ako vysávač.


Aké máš plány do budúcna, s grafikou aj kapelou?


Nejaké konkrétne plány nemám, chcem sa venovať grafike aj hudbe a uvidím, ako sa to celé vyvinie. Spomínal som už moje ambície naučiť sa animovať, čo by som v budúcnosti chcel skombinovať aj s muzikou – teda robiť do animácií/videí aj hudbu. S kapelou momentálne nahrávame nový album, no ide to celé veľmi pomaly, keďže už všetci máme svoj vek, iné starosti a povinnosti.


Ďakujem ti, Marek, za rozhovor, a prajem ti nech sa ti aj naďalej darí v tom, čo robíš, a dúfam, že sa ti podarí naplniť ďalšie svoje ciele.


Marekovu tvorbu nájdete aj tu: marekmundok.com, facebook, PLUSMÍNUS



Tento rozhovor pre vás pripravila Natalyss, nezabudnite nás sledovať, zdieľať a likeovať aj na facebooku

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára