Rozhovor s Agience: Lyrika emócie cez objektív

"Fotografie nevytvárame len fotoaparátom. Fotoaparátom zvečňujeme všetky obrázky, ktoré sme kedy videli, všetky knihy, ktoré sme kedy čítali, hudbu, ktorú sme kedy počuli a ľudí, ktorých sme za život milovali". - Ansel Adams

S lyrickým úvodom by sme vás dnes radi pozvali k novému rozhovoru s talentovanou mladou fotografkou Agience. Agience zachytáva život cez objektív a spod jej rúk a pozorného oka vychádzajú nádherné obrázky plné emócií.


Ahoj Agi, vitaj na blogu My Kreatívci :) Kto je Agience, odkiaľ pochádza, čo robí a prečo?

Ahoj, ďakujem :) . Jedným slovom umelec, známy hlavne ako fotograf. Pochádzam z malého mesta neďaleko Bratislavy. Odmalička som mala blízko k prírode, takže študujem environmentalistiku a keďže pre mňa neexistuje ľudskou činnosťou vytvorená krajšia vec ako umenie, doslova ním žijem. Väčšinu svojho času trávim práve pri fotkách a keď nejaký zvýši, vyrábam doplnky ku kostýmom, bizarné bábiky a kreslím. Kedysi som chcela hrať na gitare, ale zostávam pri počúvaní hudby :) .

Tvoríš pod zaujímavou prezývkou Agience. Ako si sa k nej dostala a čo znamená?

Túto otázku mi ľudia pokladajú veľmi často. Tá prezývka prišla akoby odnikadiaľ a akosi mi prischla. Takže nemá nejaký význam okrem toho, že si ma väčšina ľudí pamätá práve pod týmto menom.

Spomínaš si ešte na to ako si sa dostala k fotografii? Si samouk alebo si fotografiu študovala?

Spomínam, boli to milé začiatky. Nikdy som nedostala do rúk vlastný fotoaparát, ale fotenie ma vždy lákalo. Keď prišli mobilné telefóny s fotoaparátmi, začala som zachytávať svet okolo tak ako ho vidím ja. Neskôr spolu s kamarátmi. A to vlastne robím doteraz, až na to, že okrem tvorby vlastných projektov sa fotením aj živím.

Som samouk, svoj prvý fotoaparát som si kúpila k 18. narodeninám bez akýchkoľvek väčších znalostí a postupne som sa prepracovala až sem. Bavia ma výzvy a toto bola vec, ktorú bolo radostné učiť sa svojpomocne.


Aký druh fotografie fotíš najradšej? Ako by si opísala svoju tvorbu?

Najradšej mám umelecký portrét, fashion, ale aj koncertnú fotografiu. Baví ma pracovať s ľuďmi na fotografiách, s nápadmi, hľadať vo veciach hlbšiu myšlienku. Tak ako stáť pod pódiom, užívať si dobrú hudbu a prenášať všetku tu atmosféru a to, čo cítim do fotiek.

Moja tvorba je zmesou rôznych pocitov, dojmov, myšlienok. Podstatnou vecou, ktorá spája všetky moje práce, je atmosféra. Tá je pre mňa osobne veľmi dôležitá. Ak by som mala opísať svoju tvorbu človeku, ktorý ju nikdy nevidel, sú to predovšetkým portréty dosadené často až do iných svetov a reportáže plné emócií.


Fotíš výhradne iba na digitál?

Fotím na digitál aj na analóg. Zo všetkého najviac ma baví Polaroid, je pre mňa vždy zážitkom čakať a sledovať ako sa postupne zjavuje obraz a hádať, aké bude mať asi farby a atmosféru. Najviac ale fotím na čiernobiely 35 mm film, jednak kvôli cenovej dostupnosti a jednak kvôli nostalgickej atmosfére v tmavej komore pri vôni chemikálií a napätom očakávaní, ktoré expozície sa podarili a ktoré nie.

Často sa vraví, že nie je dôležité, ako veľmi je človek talentovaný, ale veľká časť závisí i od toho, ako sa vie predať. Ako veľmi peniaze ovplyvňujú umenie? Vidíš  internet ako kľúčový marketingový nástroj pre umelcov?

Aj umenie je práca, ak sa ním človek chce uživiť. Dovoľujem si súhlasiť, talent je veľký dar, ale treba na ňom pracovať. V dnešnej dobe majú peniaze veľký vplyv na umenie. Bohužiaľ často na úkor kvality, žijeme v konzumnej spoločnosti a odráža sa to vo všetkých aspektoch života. Je pochopiteľné, že sa mnoho umelcov chytá toho, čo je práve in a čo sa najviac predáva, ale netreba stratiť tvár. Oveľa viac dokážem oceniť ľudí, ktorí idú vlastnou cestou a vedia pracovať s možnosťami, ktoré nám dnešná doba ponúka, ako kópie kópií.

Internet je rozhodne veľký marketingový nástroj. A veľa vecí uľahčuje, ale tým, že zgrupuje veľa ľudí na jednom mieste, narastá aj miera konkurencie a tým sa všetko zároveň sťažuje. Nie som si istá, či je zrovna kľúčový, mnoho vecí sa mi podarilo aj bez neho, ale to je skôr o šťastí. Je pravda, že na veľa ľudí dnes človek natrafí práve vďaka internetu a väčšina prezentácií a komunikácií je sústredených práve tam.

Aké sú najdôležitejšie faktory, aby niekto vytvoril nezabudnuteľnú fotografiu? Je to fototechnika, dobre zvládnuté remeslo alebo estetické cítenie?

V prvom rade je to talent (či estetické cítenie) a nápad, v druhom rade schopnosť ovládnuť svetlo, vhodne zvolený objekt a fototechnika tu tvorí akýsi „nástroj“, predĺženú umelcovu ruku. Samozrejme, čím lepšia, tým je práca jednoduchšia, ale nepovažujem za podstatné, čím bola fotka odfotená, ak ide skôr o umelecký pohľad ako o technickú kvalitu.

Aká je najdôležitejšia lekcia, akú si sa ako fotografka naučila?

Neviem, či lekcia, ale zakladám si na profesionalite.

Pripravuješ sa na fotenie dopredu alebo sa skôr nechávaš intuitívne unášať svojou fantáziou priamo pri fotení? Čo všetko obnáša príprava na realizáciu foto projektu?

Záleží od konkrétneho fotenia. Ak sa jedná o prácu na zákazku, riadim sa pokynmi a predstavami klienta. Našťastie majú moji klienti vo mne dôveru a do veľkej miery mi nechávajú voľnú ruku. Čo sa týka vlastných projektov, každý nápad si zapisujem, alebo kreslím. Jedná sa o veľmi spontánnu záležitosť, ktorú ešte vždy na mieste intuitívne doladím. Predtým, ale samozrejme, prebieha mnoho príprav od hľadania vhodného miesta, šitia kostýmov, výroby doplnkov, rekvizít, návrhu make-upu, celkového konceptu.. Mnoho fotiek ale vzniklo bez akýchkoľvek príprav buď v rámci prechádzok, výletov alebo spontánne na záver fotenia. Osobne ich mám najradšej a zrejme to cíti aj okolie, keďže majú vždy najväčší úspech.

Odkiaľ najčastejšie čerpáš nápady?  Čo Ťa dokáže najviac inšpirovať a motivovať pri fotení? Je to nejaký iný fotograf, dobrá knižka či nebodaj hudba?

Nápady väčšinou prichádzajú samé. Vždy ma ale ťahalo a posúvalo vpred, keď som si prezerala fotky umelcov, ktorých obdivujem a snažila sa prepracovať na ich level. Obrovskou motiváciou sú tiež moji blízki, ktorí ma učia nevzdávať sa a podporujú ma. Dobrá kniha, či hudba ma ovplyvňujú väčšinou až pri úpravách fotiek tým, ako vplývajú na moju náladu.


Vonku je veľa talentovaných mladých ľudí, ktorých láka fotografia. Mnohí snívajú, že sa raz stanú slávnymi fotografmi. Akú radu či slová by si im venovala?

Pracovať na sebe a nevzdávať sa pri prvých neúspechoch. Lebo za každým veľkým úspechom stojí niekoľko menších pádov a zakopnutí.

Sú ešte veci, ktoré sa stále učíš a máš z nich niekedy strach? Dokáže si fotograf vôbec niekedy povedať: ,,Tak a teraz už všetko viem” ?

Učiť sa budem celý život. Fotografia je pre mňa jediná vec, v ktorej som si sama so sebou úplne istá. Nikdy necítim strach, že odídem z dôležitej udalosti bez jedinej dobrej fotky, plne sa sústredím na to, čo chcem dosiahnuť. Ale ak si niekto dokáže povedať, že vie všetko, hlboko sa mýli.

Máš okrem fotografie i iné hobby? Čo rada robíš, ak práve nefotíš?

Rada chodím von :) . Na vzduch. Do prírody. Bavím sa s priateľmi, vychutnávam dobré jedlo, brázdim nočné ulice na skate, tvorím rôzne drobnosti... A ak nie som zrovna doma, som na cestách. So všetkým najdôležitejším, čo sa zmestí do dvoch tašiek. Samozrejme foťák nesmie chýbať.

Prosím, prezraď nám na záver - na čom práve pracuješ a aké máš plány? Na čo sa môžeme tešiť?

Postupne dokončujem kvantá fotiek, ktoré som za posledné obdobie stihla nafotiť. A pracujem na nových nápadoch, samozrejme. V podstate sa nikdy nezastavím. Nie v tomto živote.  Plánov je niekoľko, ale všetky smerujú k jednému snu: uživiť sa fotkou aj po škole.
Ďakujem Ti Agi veľmi pekne za rozhovor, veľmi pekne sa nám s Tebou kecalo a my Ti prajeme veľa úspechov v Tvojej tvorbe, veľa dobrého svetla ako pre Tvoj fotoaparát tak i do života :)
Agience nájdete na Facebooku a Béhance. Jej printy si môžete zakúpiť v jej e-shope TU.
Článok pripravila Lindush, november 2014. My Kreatívcov nájdete aj na Facebooku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára