Rozhovor s Gudrun Snake z Ľahkej Múzy: Za zrkadlom matrixu

MATRIX, agenti a osamotená cesta okrajom za jeho hranice... (rozhovor o všetkom  a o ničom).
Maliari väčšinou maľujú na plátna, no muzikanti maľujú ich obrazy na ticho, ktoré premieňajú na zvukovú tajnú cestičku do našich duší. Hudba hrala od nepamäti v ľudských životoch dôležitú duchovnú úlohu a dá sa povedať, že v určitom zmysle patrí k najvyšším formám mágie.
Dnes by sme vás radi pozvali k rozhovoru so speváčkou a performerkou Gudrun Snake z experimentálnej skupiny Ľahká Múza, ktorá sa vyznačuje originálnou alternatívnou muzikou, expresívnými kostýmami a show, na ktorú len tak ľahko nezabudnete. Ľahká Múza - skupina, ktorá maľuje noty do ticha v záblesku večnosti.




Vitaj Gudrun, prosím, hneď v úvode, ako by si opísala vašu muziku niekomu, kto ju ešte nikdy predtým nepočul? Aké posolstvo sa snaží Ľahká Múza sprostredkovať svojou hudbou alebo postojom?

Gudrun: No tak to začíname zostra :) . Ale v podstate si to už v úvode definovala za nás. Ťažko opisovať slovami hudbu a ešte k tomu tak výrazovo rozmanitej kapely, ktorá je  30 rokov na scéne, vydala 8 albumov, zahrala množstvo koncertov doma či v Európe a skoro všetci sa snažia tváriť, že jednoducho neexistujete. Máme svoje „hudobné poznávacie znaky“ medzi ktoré patrí špecifická kombinácia gitarových a elektronických štruktúr, ženský vokál používaný ako ďalší hudobný nástroj a orchestrálno/ambientná rytmika. Na druhej strane sa snažíme stále hudobne vyvíjať a neparazitovať na sebe samom. Čo sa posolstva týka, to záleží na tom, či je v publiku niekto, kto je schopný vnímať aj to čo, nevidí očami. V našom prípade, keďže nepatríme medzi ľudové zábavné telesá, ide skôr o rezonáciu na spoločnej emočnej vlne s poslucháčom. Hudba mala v sebe vždy rituálnosť a emocionálnosť uchopiteľnú hĺbkou vlastnej imaginácie a emočnej empatie. Táto jej silná črta sa pomaly stráca s tým, ako sa hudobníci a ich poslucháči sami dobrovoľne zbavujú tejto potreby a hudba sa stáva chladným, neosobným produktom snobského publika, alebo len ďalším spotrebným tovarom a čistým nástrojom na zisky z hudobného biznisu. Náš postoj k hlavnému prúdu tzv. moderného umenia je v tom, že v strede je vždy človek ... cítiaci, trpiaci, pochybujúci ale s nádejou na určitú zmenu .... ak sa sám neopustí a nenechá znivelizovať priemerom a šeďou matrixu. Sme proste kapela pre jednotlivca, ktorý si nás nájde a vnútorne uchopí ... nič pre bežného hudobného konzumenta. Toho skôr desíme alebo úprimne rozzúrime. Posolstvo by sa dalo asi jednoducho zhrnúť do pointy – všetko o čo v skutočnosti v živote ide a má nejakú cenu si musíš vybojovať sám ... lebo prvé čo sa ti stane je to, že ti to budú chcieť vziať ... a je len na tebe, ako sa k danej veci postavíš – ako otrok alebo ako slobodný človek...



Môžeš nám prosím predstaviť súčasné zoskupenie kapely? A zaujímalo by nás aj ako vnímaš svojich kolegov z kapely - akí sú a prečo ste si vybrali do kapely akurát toto zoskupenie?

Gudrun: Okrem Ľahkej Múzy máme ešte elektronicko/performačný projekt HIEROS GAMOS v ktorom sa venujeme aj umeleckej fotografii a pódiovému performance. Oba projekty majú svoje poslanie aj okruh spolupracovníkov. Ľahká Múza – od začiatku až do dnes – to som Ja a moje alter ego - 677 (gitarista, skladateľ, textár) a spolupracujeme pri  pódiovej prezentácii s muzikantami alebo svojho času (posledné 5 ročné obdobie) aj s performerkami. Dnes tvorí kapelu okrem nás dvoch ešte basgitaristka iNOVA s ktorou sme už pred rokmi hrali a opäť po 5-tich rokoch pokračujeme :) . Ľahká Múza je viac zameraná na hudobné pôsobenie, éra performerov po 5-tich rokoch skončila. V Hieros Gamos má performance svoje miesto, ale keďže sme sa poslednou performerkou rozišli, momentálne je táto pozícia voľná. Na základe (aj negatívnych) skúseností s niektorými dievčatami sme tiež ukončili model dlhodobej spolupráce. Určite budeme spolupracovať pre jednotlivé vystúpenia s Hieros Gamos alebo popri fotení s ďalšími ľuďmi, ale pôjde už len o konkrétny počin. Nič dlhodobejšie si s ľuďmi aktuálneho typu neplánujeme. Väčšinou ide totiž v ich prípade len o snahu sa zviditeľniť, parazitovať na Tvojej energii, talente a prostriedkoch a potom, keď si myslia, že už majú svoje „meno“ tak preskočia na iného živiteľa, alebo ti ich „hotových“ ukradne niekto iný do svojho projektu. Tento scenár, že sme z nuly vyrobili „hviezdičku“ sa zopakoval niekoľko krát a už nás úprimne nudí. Ani poslanie výťahu nás neláka. Preto kto si nevie ceniť, že je na pódiu, bude pod ním... A my túto hierarchiu už meniť nebudeme. Na druhej strane skutočne talentovaní ľudia s vlastným potenciálom a chuťou spolupracovať práve s nami, majú k nám dvere otvorené.. Stačí sa len ozvať :) .


Na hudobnej scéne ste sa udržali neuveriteľných 30 rokov. Ako by si zhodnotila súčasnú hudobnú undergroundovú scénu a subkultúru na Slovensku? Keby si mala porovnať túto scénu teraz a pred 30 rokmi, v čom cítiš najväčšie zmeny a rozdiely?

Gudrun: No ani po 30 rokoch sa tu pre nás  nič nezmenilo. A nezmení sa ani po 300... Aj na začiatku sme začínali mimo Slovensko (Praha, Čechy) a v podstate celý ten čas viac či menej obiehame mimo Slovensko. Sme príliš špecifickí a iní na to, aby sme tu splynuli s miestnou mentalitou „undergroundovej“ scény. V tomto sme solitéri, ideme vlastnou cestou, ako umeleckou tak ľudskou. A to potom nie si časťou ničoho. Pravdupovediac, keďže to tu funguje väčšinou na princípoch bratríčkovania sa s kýmkoľvek a čímkoľvek a to pevne previazané hektolitrami alkoholu, vznikajú tu určité lobistické okruhy. A tak ťa samozrejme nepotrebujú, lebo si pre nich neželená konkurencia. Celé tie roky nám tu v podstate len hádžu polená pod nohy a sme nútení svoje aktivity zamerať mimo toto klbko zmijí. Pozitívnou stránkou tohto druhu „vyhnanstva“ je, že môžeš hrať v zahraničí, spoznať iné podmienky, ľudí a atmosféru. Samozrejme, ak máš v zahraničí čo ponúknuť... Kapiel sú milióny a nikto nečaká na treťoligový klon z východu. To si treba uvedomiť... Čiže z môjho uhlu pohľadu tu neexistuje žiadna kompaktnejšia sub-scéna, len pár kapiel a ich kamošov, ktorí si to tu uzurpovali pre seba (média, promotéri) a potom úplne amatérske aktivity jednotlivcov, ktorí sa všetci navzájom neznášajú, lebo si závidia aj prach na topánkach. Takže nie je za čím plakať :) . Na druhej strane poznáme zopár kvalitných umelcov, ale všetko sú to rovnako ako my, solitéri a vyhnanci z tohto „raja“...



Vždy si chcela byť speváčkou alebo si niekedy snívala aj o inej životnej ceste? Ako si sa vôbec dostala k hudbe? Študovala si hudbu, mala si umelecko-hudobné zázemie, ktoré Ťa k hudbe viedlo, alebo to spontánne vyplynulo samo z Tvojho vnútra?

Gudrun: Ja som vždy chcela byť kozmonautom a letieť na Mars :) . Je fakt, že som v mladosti mala veľa koníčkov (balet, gymnastika, klavír, spev) ale mojím hlavným záujmom boli knihy a veda. Dostala som do vienka istý druh analytického myslenia, logiky a dobrej pamäti. K tomu vnútornú vášeň a oheň Leva. Takže to dlhé obdobie vyzeralo, že bude zo mňa vedec s francúzskou prípravou. Študovala som na strednej a potom aj na univerzite vedecký smer geológie, ktorú som chcela ďalej rozvíjať cez postgraduál na planetárnu geológiu a časom odísť do zahraničia a reálneho kozmického výskumu. Týmto som žila až do ukončenia univerzity. V tom čase som už mala za sebou aj nejaké roky laškovania s hudbou a spevom v punkových kapelách (píšu sa 80-te roky). Ale až v 23 rokoch som sa rozhodla pre úplne iné životné smerovanie a všetku tú prípravu som  hodila za hlavu. Rozhodla som sa ja, logický človek, pre absolútne bláznivú a dobrodružnú cestu – ostať tu na konci sveta (v tom čase ešte aj v komunizme) a s ďalšími dvoma bláznami obdobného typu a založiť  vlastnú kapelu a venovať sa umeniu. No bola to silná doba aj napriek všetkej tej politickej exekúcii. No a možno alebo aj práve preto (všetci sme v tom čase mali jasné postoje, kde sme my a kde sú ostatní). Dnes sa to už nedá pochopiť, je úplne iná doba ... napriek všetkej tej „slobode“ oveľa smutnejšia, depresívnejšia a nekreatívna, aj keď sú toho plné lifestylové časopisy. Posledná v skutku umelecká doba boli 80-te roky. Ostatné je len dožívanie a recyklovanie mŕtvoly, ktoré efektívne spravuje biznis a marketing matrixu.



Spomínaš si ešte aké hudobné skupiny si mala rada v časoch, keď si sama neprodukovala hudbu? Poprípade ktoré ovplyvnili nejak vývoj toho, čo dnes s Ľahkou Múzou tvoríte? Ak by si mala vybrať 1 obľúbenú pesničku zo skorej mladosti, ktorá by to bola?

Gudrun: Tak samozrejme hudba ma zaujímala, ale v období mojej mladosti bolo tak veľa super muziky, že nie je možné vybrať 1 pieseň, ja som ich mala 10-tky... A vymenúvať ich nebudem, radšej :) . Osobne ale nemám rada len hudbu určitej časovej bubliny, ale hudbu ako takú ... či už sú to staré černošské piesne, ľudová hudba, rock and roll, blues, punk, elektroniku, industriál, dobrý zahraničný pop tak hlavne filmovú hudbu a modernú minimalistickú symfonickú hudbu. Vždy je to ale o tom, či tam vo vnútri je niečo veľmi silné, autentické, čo ma spúta a prinúti byť toho súčasťou. Ak áno, tak si to spolu užijeme. V poslednej dobe ale najradšej počúvam ticho ... má tiež svoje tajomstvá...



Vaše texty sú veľmi hĺbavé až temno-éterické. Vždy ma zaujímalo, ako hudobné kapely vytvárajú svoje texty. Má texty u vás na starosti nejaký konkrétny človek alebo je to teamová práca? Máte nejaké špeciálne rituály, ktoré ste si rokmi osvojili? Čo prichádza v procese prvé: sliepka či vajce, texty či hudba? Čo vás inšpiruje k tvorbe textov?

Gudrun: Všetci sa čudujú, prečo stále spievam slovensky, keďže tu doma v podstate ani nehráme a naopak, hráme za hranicami, kde by asi nejaká angličtina bola tá správnejšia voľba. Pre tých, čo sa čudujú áno, pre nás nie. Texty sú dôležité, ale keď máš hudbu, ktorá pracuje s výrazovou emocionalitou, tak aj v jazykovo inak orientovanom prostredí poslucháč vycíti svojím šiestym zmyslom, o čo ti ide. Samozrejme si nemôže s tebou spievať (ale o to nám ani nikdy nešlo, nie sme bigbítová alebo popová kapela, tam je to dôležité). Veľa fanúšikov máme v španielsky hovoriacich krajinách aj napriek tomu, že slovensky nerozumejú ani ň :) a môžem povedať, že sú to veľmi verní a vášniví priaznivci! Keď chytíš za srdce, to sa to len tak nestratí...zdá sa. Texty v podstate tvorí 677 a keďže skladá aj hudbu, tak len on sám najlepšie vie, čo bolo skôr :) . Ja ako speváčka dostanem k dispozícii kompletný text, (ktorý potom ešte mierne dolaďujeme pre spievanie) a základnú hudobnú konštrukciu skladby. Tú spolu potom dotvárame, cvičíme a postupne z toho kreujeme konkrétnu hudobnú kompozíciu.



Verím, že tak ako každý kreatívec, aj Ľahká Múza určite prešla za svojho pôsobenia turbulenciami. Mali ste niekedy pocit, že to chcete zabaliť a skončiť s muzikou? Čo vás nakoniec udržalo pozitívne naladených a na scéne? Ako sa vám nakoniec vždy podarilo negatíva premeniť na pozitíva? Predsa len udržať sa na scéne 30 rokov je umenie samo o sebe.

Gudrun: Tak takéto pocity sme mávali hlavne ešte nedávno veľmi často a intenzívne. Keď si pravidelne konfrontovaný s tým, že na akciách hrávajú pomaly ľudia, čo ani neudržia 2 akordy po sebe a média o nich šíria zvesti ako o nových bohoch atď. máš 100 chutí to zabaliť. Na druhej strane je to vždy o tej zmluve s diablom. Tá Faustovská záležitosť jednoducho funguje. Samozrejme konkrétne „podanie ruky“ môže byť rôznorodého charakteru, ale v zásade je to o tom, že rešpektuješ zákonitosti kšeftu a tým pádom matrixu. Alebo ideš mimo to a tým pádom proti tomu. Takže potom všetci jeho agenti idú po tebe a proti tebe. Každý deň zvádzame boj o udržanie obsahu nášho života, ktorým je tvorba, vášeň a priateľstvo. To, že sme na scéne 30 rokov, je len naše vlastné rozhodnutie ... aj keď sa iní už dávno rozhodli, že tu nebudeme... Nóóó a je určite potešujúce, že v tomto marazme existujú obdobne zmýšľajúci a pociťujúci ľudia, aj keď ich je len mizivé % oproti agresívnym žravým konzumentom...
Cítite na vašich vystúpeniach rozdiel medzi slovenským a zahraničným publikom? Čím sa klasicky vyznačuje slovenské publikum a o čo je iné od toho zahraničného?

Gudrun: Keď už sa podarí, že si zahráme aj doma, tak prídu ľudia, ktorí vedia asi o čom to bude. Rozhodne nehrávame na žiadnych všegulášových akciách a pod. Takže prídu a myslím si, že si to užijú. Ohlasy sú vrelé. Taktiež v zahraničí. Tam to má ešte aj punc exotiky. Takže v odozve publika nie sú výraznejšie rozdiely. Samozrejme na festivale, kde je tých kapiel okrem teba viac, tak tam je vždy aj časť publika, ktoré ťa vidí prvý krát a zostane zaskočené. Ale rozhodnutia sú rýchle. Buď sa pridá k tej časti, čo si to užíva, alebo manifestačne odíde na pivo :) . U nás neexistuje tzv. „nerozhodnutý“ divák. Ani žurnalista. Preto sú jedny recenzie pozitívne a tie ďalšie plné nenávisti. Nič „objektívneho“.


Akým najväčším prekážkam musí dnes spevák alebo teda alternatívna kapela čeliť, ak sa chce vymaniť z monotónneho prúdu komerčnej hudby a robiť to čo má rád tak, ako to má rád a nie tak, ako to má rád komerčný biznis? Ak by si mohla zmeniť pár vecí na hudobnej scéne tak, aby bolo prostredie priaznivejšie pre alternatívne kapely, aké veci by to boli? A naopak, čo je pre alternatívnu kapelu najväčším povzbudením a zadosťučinením?

Gudrun: Treba si uvedomiť, že neexistuje žiadna alternatívna scéna. Všetci sú len vo vlaku, ktorý čaká na ponuku z maistreamu, čiže z väčšieho kšeftu... Všetko je len biznis. Alternatíva je len marketingové pomenovanie pre nízkonákladové/klubové  kapely. Nič viac. Dôvodov, prečo sú na tejto scéne je hneď niekoľko. Hlavnými sú skutočná absencia talentu (hudbu dnes robí pomaly každý), alkoholové a drogové závislosti, ktoré  posunú aj tých talentovaných do kategórie pre biznis nespoľahlivých, kapely ktoré už tak nepredávajú a veľké agentúry ich posunú nižšie, začiatočníci a čakatelia na prestup do inej ligy kšeftu a potom najmenšia skupina, ktorá je aj tu na jej samom okraji a to solitéri, ktorí vedome nesmerujú do biznisu a chcú si za každú cenu uchovať svoj prístup k veci. Bez diktátu agentúry. Takže príliš som  asi nepotešila... Lepšie povedané na začiatku je asi len rozhodnutie, koľko času si ochotný stráviť v čakárni na sny. Na tomto sa nedá nič zmeniť. Pre každého z tejto kategórie je potom povzbudením niečo iné. Pre nás to, že aj napriek minimálnej mediálnej prezentácii a neexistujúcej bookingovej agentúre stále hráme na zaujímavých akciách, vydávame CDčka (posledné 2 vyšli na vlastnej značke eXcentriX records) a píšu nám ľudia či už cez Facebook alebo priamo na e-mail svoje postrehy a pocity. Taktiež sa s nami radi na koncertoch fotia :) . 
Ak by si v skratke mala zhodnotiť slovo "úspech" v ponímaní alternatívnej hudobnej scény Tvojimi očami, ako by si ho definovala? V bežnom komerčnom priemysle slovo "úspech" znamená viac menej len peniaze, sláva, moc, majetky. O čo je iná nekomerčná alternatívna hudba?

Gudrun: Myslím, že sme tému vyčerpali v predchádzajúcich odpovediach.

Vaše vystúpenia sa vždy vyznačovali extravagantnými a expresívnymi kostýmami. Zaujímalo by ma, či sa dá umelecký život oddeliť od toho osobného. Je fashion niečo, čo si z pódia nesieš aj do súkromia? Kde najčastejšie nakupuješ svoje kúsky? Dá sa už aj na Slovensku zohnať nejaký pekný expresívny kúsok do šatníka alebo sú naše obchody pre Teba príliš konzervatívne?

Gudrun: Začínali sme v 80-tych rokoch (1984 vznik kapely) ako novovlnná kapela. Tam bola image priamou súčasťou celkového vyznenia. A to nám zostalo až do dnes. Popri tom, ako to dnes po väčšinou vyzerá na pódiách nudne a street „art“ ovládol skoro všetko, sa pódiová výprava  okrem popových ikon a la Madona, Lady GaGa či Marilyn Manson  považuje za zbytočnú manieru. Okrem tzv. gotickej a metalovej scény, kde je kostým stále prítomný, je všetko len o kockovaných košeliach a teniskách Nay. Preto sme mali  počas všetkých tých rokov problém nájsť vhodných muzikantov aj preto, že hudba sa im páčila, chceli s nami hrať, ale necítili tú vizuálnu zložku. Pre nás je dôležitou súčasťou, fashion máme skutočne radi (neoddeľujeme to ani v osobnom živote) a preto k sebe hľadáme len ľudí, čo sa v tom v čom sú na pódiu cítia rovnako dobre ako my dvaja. Tvoríme vizuálne kompaktnú jednotku. Z viacerých tuzemských recenzií sme sa tiež dozvedeli, že hudba je OK, ale „nedá sa na to pozerať“. Súčasťou tohto názoru sú aj negatívne reakcie na ženy na pódiu. To je postoj časti domácej zastaralej a zakomplexovanej scény. Akoby sa nepísalo XXI storočie ale prinajmenšom len IXX. Čo sa kostýmov týka - buď som si ich v dobách dávnejších musela sama vyrobiť, dnes kupujem cez Etsy, Ebay, alebo si ich zadám na výrobu našej dvornej krajčírke Ravene z GothicHabitus/VagueFashion. Ušila nám veľa originálnych kúskov a to vďaka tomu, že sama takéto veci nosí a sú jej súčasťou. Spolupracujeme už roky.

Verím, že tvorba hudby je časovo náročná. Máš čas aj na iné hobby popri hudbe? Čo najradšej robíš keď nič nerobíš? :)

Gudrun: No tak hlavne musíme so 677 pracovať, aby sme si zarobili na náš životný záujem. Pozornému čitateľovi isto neušli súvislosti, z ktorých je jasné, že sa hudbou neživíme. Aby sme mohli byť umelecky slobodní, potrebujeme mecenášov. A tými sme stále len sami dvaja. Iste nepopulárne a tiež namáhavé. Ale keďže nemáme povahu parazita, musíme si proste na všetko zarobiť v úplne inom sektore. Takže to nám samozrejme berie tých najlepších 8 hodín . Až po tom začína to ostatné. Koníčkov by bolo veľa, lebo obaja sme renesančné typy, ale čas je drahý. Takže okrem práce, umenia a prevádzkovania vlastnej domácnosti nám ostáva ešte nejaký čas na horskú turistiku. V horách by sme boli radšej oveľa viac, ako sa dá, ale buď to ovplyvňuje nepriaznivé počasie alebo iné okolnosti. Ale keď sa to podarí, je to v skutku oblažujúce a oslobodzujúce. Medzi súčasnými umelcami je to skôr netradičné a veľa ich na vrcholoch hôr či v reťaziach pod nimi nestretneš. Ale my sme takí kamzíci... Len aby zdravie slúžilo a máme veľa kopcov v zozname, na ktorých sme ešte neboli. Takže na „nič robenie“ naozaj nemám čas :) . Žijeme vlastne 2 životy v jednom a niekedy sa mi ani nechce veriť, že deň má iba 24 hodín...Keď pomyslím na to, čo všetko treba realizovať...V tomto mi veľmi pomáha môj vedecký prístup :) a organizačné schopnosti.



Ďakujem Ti Gudrun veľmi pekne za rozhovor a na záver nám prosím ešte prezraď aké sú plány Ľahkej Múzy do blízkej budúcnosti? Načo sa vaši fanúšikovia môžu tešiť?

Gudrun: Plány sú veľmi jednoduché :) . Byť zdravý, mať zamestnanie a umelecké inšpirácie do ďalšej tvorby. Ak sa toto podarí, verím, že sa stretneme na nejakej akcii alebo si vypočujete naše nové pesničky z CD, alebo pozriete nejaký klip na YouTube. Chcela by som poďakovať všetkým tým anonymným ľuďom, ktorý bez toho, aby sme ich mali šancu poznať, veľa krát pomohli niekde na pozadí, kde mohli niečo rozhodnúť a spraviť v náš prospech. A aj napriek tomu, že za to nedostali žiadne peniaze a ani inú protihodnotu, išli do toho úplne bezprostredne a urobili to sami pre seba. A to je možno aj podstata vecí. Čo robíš sám pre seba (robíš aj pre druhých) a nikto ti to nezoberie, ak si to sám nenecháš vziať... matrix je len tak silný, ako sme my jednotlivci slabí... Ako je uvedené v nadpise... toto bol rozhovor o všetkom a ničom...Záleží len na čitateľovi, na koho strane stojí... každý musí vybojovať tú svoju hru o život... nie tým, že niekoho zničíme, ale tým, že ho zachránime. Pre seba a pre nás. Len tak stvoríme šancu na iný svet a budeme hrať podľa vlastných pravidiel. A ak k tomu môže pomôcť umenie, tak nech pomáha koľko vládze. Na forme nezáleží, na obsahu rozhodne áno!
Ľahkú Múzu nájdete na:
Oficiálna stránka Ľahkej Múzy: www.lahkamuza.net
Oficiálna Facebook stránka Ľahkej Múzy

Článok pripravila Lindush, november 2014. My Kreatívcov nájdete aj na Facebooku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára