Rozhovor s Creepy Savi3

„Je dobré, ak umelec nezabúda vidieť veci novým, zvláštnym spôsobom.“ - Tim Burton

Ako inak začať rozhovor s umelcom s tak špecifickou tvorbou, než citátom tohto filmového velikána? Táto slečna ma od začiatku zaujala nie len svojim štýlom silne pripomínajúcim (ale podotýkam bez snahy kopírovať) slávneho režiséra Tima Burtona ale tiež všestrannými prostriedkami vyjadrovania, čím mi je ako umelcovi veľmi blízka. Poďme teda nazrieť do jej čarovného sveta...

Vitaj Savi, ďakujem, že si prijala pozvanie na rozhovor. Kto je Savi3, čo robí a čo ju k tomu vedie?

Savi3 je.. bytosť! Som slečna, dieťa, blázon, návšteva z inej krajiny. Môj život sa dá zhrnúť ako nekonečná cesta medzi realitou a mojou krajinou, ktoré si prelínam, aby som tento život žila tak ako chcem. Kedysi som si myslela, že do fantázie utekám, aby som zvládla realitu. Časom som pochopila, že to nie je pravda. Nikam neutekám, lebo nemusím. Kedysi sa zvyklo ľuďom ako mne hovoriť, že utekajú pred realitou... Ale už žijeme v dobe, kedy si môžem povedať, že moja realita bude taká ako ju cítim ja a nik iný. A o to sa snažím. Ukľudniť sa, nemať potrebu vysvetľovať, prečo to robím.. pred čím utekám... prečo som iná.. Kráčam po ceste s cieľom zanechať za sebou strach, hodnotenia a hejty iných ohľadom mojej osoby. Som aká som a púšťam to do tvorby. Je to moja nutnosť.. Keby som netvorila, zomrela by som. Ako sa hovorí.. tie momenty, keď som sa hrala na bežnú osobu, prestala tvoriť, študovala fyzioterapiu a pokúšala sa docieliť nazad moju pôvodnú farbu vlasov... To bolo peklo. Odkedy som sa zmierila sama so sebou , konečne tvorím slobodne. Maľujem na steny, textil, telo.. Kreslím na papier, na tvár.. Modelujem.. Každú techniku skúsim, využijem a idem za ďalšou. Aktuálne študujem animáciu, ktorá ma núti byť komplexným remeselníkom. Musím pozorovať, kresliť, odhadovať, modelovať, fotiť...
Si doslova renesančný umelec, ako to všetko stíhaš?

Ako to stíham? Aktuálne skôr nestíham.. Ide to na úkor spánku. A najhoršie je, že mám stále pocit, že nepracujem dostatočne, že nekráčam tam, kam potrebujem.. Neustála výčitka, že robím málo a nedostatočne ma posúva ďalej.. Okrem iného. Chcela som sa naučiť hospodáriť s časom a stále aj chcem, ale na druhej strane som sa musela zmieriť s tým aká som. Už viem, že najlepšiu prácu odvediem po tme, v noci, pri káve v meste, alebo vo vlaku a za pochodu. Postupná robota? To nezvládam.. v momente, keď mám na veci viac času ako potrebujem, vytváram tuctové a nudné stvorenia za ktoré sa hanbím... Stále sa snažím nájsť harmóniu. :) Možno príde po mojej aktuálnej - už štvrtej puberte...
Ako vyzerá tvoj tvorivý proces?

Tvorivý proces.. Najskôr sa prechádzam po izbe a pácham veci nie pre mňa bežné. Mám potrebu upratovať, triediť pomôcky.. Periem, varím.. Potom si vynadám a presuniem sa k epicentru diania. Prevažne posteľ! Tvorím v posteli. Kvôli tomu som si tri roky dozadu zriadila dvojposteľ. Naozaj ťažko sa spalo s farbami na textil, sušiacimi sa tričkami a podobne :D Po presunutí k pomôckam si myslím, že už by to šlo! Ale.. stačí, že idea nie je hotová, že špecifická energia pre tvorbu nie je stopercentná... v tom momente klikám na ikony so skratkami WoW a Lol .. Až potom, keď čas prekročí číslo 23:00, byt stíchne, zvuky praskajúcej podlahy od zimy a šum lístia z vonkajšieho sveta prehlušia ticho.. Vtedy to začína... Po prekonaní kritickej 2 hodiny ráno som schopná pracovať hodiny a hodiny :)
Kde najčastejšie čerpáš inšpiráciu?

Inšpirácia... Nemám to náročné. Nesťažujem si. Inšpirácia za mnou chodí sama. Moje kreatúrky vidím v meste, vo vlaku. Nadávajú mi , keď prokrastinujem. Vyžierajú mi raňajky. Chlípu kávu. Mávam kritické momenty, kedy mám doslova okno, dieru a prázdnotu.. ale už mám recept aj na tento typ krízy.
Musíš mať špeciálnu náladu na to, aby si mohla tvoriť, alebo žiješ umením 24/7?

Umenie?... Je to možno divné, ale nemám pocit, že by som robila umenie. Hrám sa, realizujem a tvorím veci pre mňa reálne. Celkovo som veľmi kritická voči umeniu.. Nebudem radšej spomínať konkrétne smery, lebo sama nie som ešte na úrovni , kedy si môžem dovoliť kritizovať. Prezradím len, že je veľa smerov, ktoré neznášam, ktoré podľa mňa nepatria do zoznamu okruhov maturitných , či štátnicových otázok na umeleckých školách... Som hejter a nevadí mi to. Nemôžem preto tvrdiť, že žijem umením... A nálada? Prakticky čo robíme dobre bez nálady?... Bez nálady tvorím tuctové a hrozné veci.  Ideálny moment je, keď mi o 3:15 vonia pri nose káva, môj precitlivený mozog na vnemy z okolia prežíva každý šuchot a v pozadí mi ide horor, alebo epická hudba, či podivný dokument. Vtedy som najviac vyrovnaná a pracujem s nadšením.

Máš nejaký svoj recept na navodenie „správnej nálady“?

Neviem presne vysvetliť prečo tvorím strašidelné veci. Iste to nemá nič spoločné s tým , že pozerám veľa hororov, alebo mám depresie, či mám za sebou nešťastné detstvo. Môžem doslova povedať.. že čím horšiu mám náladu, čim hlbšiu depresiu mám tým nudnejšie a milšie veci zo mňa idú. Najmorbídnejšie a najtemnejšie kreatúrky tvorím v najlepšej nálade. Skôr sa stotožňujem s ideou.. že mám potrebu ukázať v desivých a podivných bytostiach ich milé prvky alebo hlbšiu myšlienku, ktorú na prvý pohľad nespoznáte. Temné veci som kreslila predtým ako som poznala Goyu, Hieronyma Boscha, Gigera, či Burtona a Fridu.. Spomínam si ako ma mrzelo, keď ma desať rokov dozadu začali prirovnávať k Burtonovi a ja som až potom spoznala jeho úžasnú tvorbu. Myslím si, že bytosti s podobným smerom tvorby ako mám ja sa rodia v rovnakej krajine a sem sú vyslané. Tvorím celý život a väčšinu mám rovnaký rukopis.. Keby som bola pózer, ktorý cielene opakuje, myslím že by mi to tak dlho nevydržalo.

Majú hororové prvky v Tvojej tvorbe aj nejaký iný pôvod? Boli tu vždy? Nezačínala si napr. „kvetinkami“?

Nie, nie.. moji rodičia sa doteraz bavia na zvukových záznamoch z môjho najrannejšieho umeleckého obdobia. Podľa tých kaziet je jasné, že ma viedli ku kresleniu rovnako ako ku prvým krokom. A kvetinky? Kdežééé... Najčastejšie motívy boli : malé autíčko, veľké autíčko, dubáčik veľký aj malý... lietadlo... Dokonca bola moja kariéra veľmi ohrozená. Na základnej škole, keď sme posielali prihlášky, vyhlásila pani učiteľka - presne tá, ktorá posielala moju tvorbu na súťaže - že talent nemám a lepšie by bolo gymnázium. Nakoniec všetko dobre dopadlo, moji rodičia vypočuli názor učiteľa zo ZUŠ-ky a ja som nasadla na usmerňovanú cestu.

Aké sú najčastejšie prostriedky tvojho umeleckého vyjadrenia?

Najradšej mám papier a 0,1 mm fixu. Môžem povedať, že som schopne vykreslená a keby som mala čas a chuť.. kreslím detailné veci stále. Detailné čiarky, záhyby a miniatúrne detaily. To je moje. Na druhej strane milujem rýchlo skice podivných bytostí s trefnými poznámkami. Čím viac sa zoznamujem s konkrétnou technikou, tým viac ju milujem. Najviac mi chýba technika - lept. Mala som možnosť ju skúšať na strednej škole a dala by som všetko za to robiť to zas. Aktuálna závislosť je body art. Keďže nemám finančné prostriedky na drahé farby, vytvorila som si spôsoby ako sa tomu vyhnúť a aj tak zvládnuť super prácu . Najväčší úspech som zatiaľ zažila v spolupráci s fotografom Hellmetom, ktorý ma pozval do Švajčiarska, kde v Gigerovom bare dostal povolenie fotiť. Mala som tú česť maľovať na telo modelky a zúčastniť sa tohto projektu. Fascinuje ma prerábanie textilu a recyklácia vecí na vyhodenie. Nové oblečenie mám do pol dňa zmenené tak, aby mi pasovalo. Vytváram si k nemu vlastné doplnky a mením farbu vlasov, či make-up. Maľujem, lepím, prišívam. Milujem modelovanie miniatúr z polyméru. Čím menšie, tým viac ma to baví. Vymodelovala som už aj Človeče, nehnevaj sa o veľkosti 2-eurovej mince, pričom postavičky mali asi 2 mm. Najviac času mám na animovanie, ktoré študujem. Je to fascinujúca technika. Rozhýbať niečo, darovať život. Konečne vedieť ako priniesť môj svet ostatným bytostiam. Jediné čo ma mrzí je, že túto techniku spoznávam pomalšie. Osvojovanie si je pre mňa náročné, ale už teraz viem, že bez tejto techniky by som nevedela existovať. Ja vlastne... robím... všetko čo príde...
Si všestranný umelec. Stretla sa tvoja tvorba niekedy s nepochopením?

Bolo nepochopenie. Na úvod. Celkovo môj zjav pôsobí reakcie, ktoré sa dajú preložiť ako nepochopenie, či šok. Moje dúhové vlasy nie sú bežná záležitosť v našej krajine. Ale musím povedať, že i napriek výraznému vzhľadu a odlišnej tvorbe sa stretávam prevažne s dobrou až výbornou odozvou. Dokonca aj staršie ročníky prejavia obdiv a pochvalu. Sama vediem akčný život a mám za sebou projekty, kde som sa snažila búrať predsudky a ukázať , že aj "iní" ľudia majú kvality a snahu niečo dosiahnuť. Moje okolie si na mňa zvyklo a už sa stretávam s reakciami, ktoré očakávajú čo zas zaujímavé vyvediem.
Máš nejaké plány do budúcna?

Mám veľa plánov.. Hlavne dokončiť školu.. Po nej sa prinútim viac sledovať môj čas a tvoriť veci, ktoré mi idú najlepšie. Nechcem stagnovať.. Potrebujem sa hýbať a tvoriť nové veci. Je to očista mojej osoby. Mám v pláne spolupracovať na fotografických projektoch, kde budem maľovať modelky. Chcem opätovne vytvárať vlastnú bižutériu a poctivejšie sa venovať kapele. Pohrávam sa s predstavou vlogu, kde by som rozoberala návody, techniky a moje vychytávky. Treba ísť s dobou a dnes je doba videa a médií. Chcem do toho nazrieť, ale neutopiť sa. Je toho veľa, ale tento štýl je moja osobná droga.
Ja ďakujem Savi za rozhovor a želám jej veľa úspechov s napĺňaním jej budúcich plánov. Viac z jej tvorby nájtete na jej Facebook stránke, prostredníctvom ktorej ju môžete aj kontaktovať a zakúpiť si niečo z jej tvorby a tiež na Deviantarte.
Rozhovor pripravila Agience, december 2014. My Kreatívcov nájdete aj na Facebooku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára