Slovenská maliarka Dominika Lehocká: Symfónia pocitov

"Byť umelcom znamená veriť v život." - Henry Moore

Dominika Lehocká je slovenská maliarka, ktorá zachytáva na svoje plátna život citlivým a vnímavým spôsobom. Z jej prác sála symfónia pocitov a my sa veľmi tešíme, že nám dovolila nahliadnuť do jej kreatívneho sveta.
Vitaj Domi, vďaka, že si prijala pozvanie k rozhovoru. Prosím, prezraď nám viac - kto si, odkiaľ pochádzaš a ako dlho sa venuješ maľovaniu a kresleniu?

Ja ďakujem za rozhovor vám. Dúfam, že bude pre čitateľov inšpiratívny. Pochádzam z Nitry a „umelecovaniu“- ako som to nazývala, keď som bola malá - sa venujem už odmalička.

Čo pre Teba znamená umenie? Čo je pre Teba najdôležitejšie na tom, byť umelcom a aké posolstvo sa snažíš sprostredkovať svojimi obrazmi divákom?

Umenie vnímam ako niečo, čo podnecuje k uvažovaniu, otvára nové horizonty, no najmä oslovuje a povznáša dušu. Aspoň ja sa takým snažím inšpirovať a zároveň také ľuďom prinášať. Byť umelcom-tvoriť, je pre mňa ako dýchať. Je to potreba, no i zodpovednosť a niekedy nie ľahká celoživotná úloha. No všetko je to korunované nesmiernou radosťou, že sa môžem deliť o drobné kúsky seba a svoje vnímanie so svetom.

Umenie si študovala. Viedol Ťa od malička niekto kreatívnym smerom alebo Ťa k tvorbe priviedli Tvoje prirodzené vlohy? Bolo to genetické alebo čosi, čo sa sformovalo postupne životom?

Sama som odmalička inklinovala k výtvarnému prejavu a bola som v tom od útleho veku aj veľmi podporovaná najmä rodičmi, vďaka čomu som sa mohla a dodnes môžem v tomto smere rozvíjať. Všetky umelecké školy, ktoré som kedy navštevovala, boli fantastickými miestami, ktoré som mala nesmierne rada a ktoré mi pomohli sformovať moju tvorbu do dnešnej podoby.

Prosím, preveď nás svojim typickým procesom tvorby: Akou technikou pracuješ najradšej? Aké médiá pri nej používaš a prečo?

Venujem sa najmä olejomaľbe, ale i akvarelu a kresbe a popri tom niekedy skúšam aj niečo nové. Spomínaná olejomaľba je pre mňa však najfascinujúcejšia. Jej možnosti sú také rozsiahle, snáď priam až nevyčerpateľné. Každý druh pigmentu sa správa inak, mení sa podľa druhu svetla, ktoré naň dopadá, je priesvitný, či nepriehľadný, môže sa javiť ako úplne iný odtieň v závislosti od toho, ktorá farba s ním susedí... je to proste obrovský svet krásnych záhad, v ktorom sa, čo sa média týka, pohybujem najradšej.



Ako vyzerá Tvoj bežný pracovný deň? Pripravuješ si nápady dopredu alebo sa nechávaš intuitívne unášať fantáziou počas tvorby? Pracuješ doma či v štúdiu?

Moje pracovné dni a časy sú nezávislé na víkendoch, sviatkoch, dni, či noci. Vďaka tomu, že mám momentálne ateliér niekoľko krokov od postele, môžem z tohto aspektu tvoriť nesmierne slobodne. Moje –nápady- sú pohnútky, vízie, pocity, nadšenia a prežitia, ktoré pretransformovávam do vizuálnej podoby.

Akú novú techniku by si si rada v budúcnosti vyskúšala, ale zatiaľ si sa k nej nedostala?

Pravdepodobne by som skúsila litografiu, keby som mohla. Dajú sa ňou docieliť veľmi zaujímavé, priam maliarske práce. Bola by som nesmierne zvedavá, aké možnosti by pre mňa ponúkala.



Máš nejaké obľúbené filmy, knihy či umelcov, ktorí Ťa inšpirujú? Kde najčastejšie čerpáš inšpiráciu pre svoje maľby a kresby?

Kníh a filmov je nespočetné množstvo, sú mojimi každodennými spoločníkmi v rôznych rečiach a rôznych obsahov. Avšak mojou najväčšou inšpiráciou je môj vlastný život, bežné dni a miesta, kedy zrazu uvidím niečo, kedy si poviem, že to musím namaľovať. Takto mám zbierku fotografických predlôh, ktoré sa nazhromažďujú vždy rýchlejšie, než ako ich stihnem realizovať v maľbe. Podľa aktuálneho rozpoloženia vždy po niečom siahnem. Zároveň pri tom cestujem v čase, kedy sa pocitovo vraciam do momentu a na miesto, kde som fotku urobila a priamo pri tvorbe sa to spája s mojím súčasným obdobím.

Viem, že si mala viacero výstav. Prezradíš nám viac? Kde všade si už vystavovala?

Vďaka štúdiu v Zurichu sa väčšina mojich doterajších výstav odohrala práve tam, počas Erasmu to bolo v Poľsku, ale i na Slovensku - v Lučenci, či Nitre. A práve v Nitre bude i tá nadchádzajúca vo februári, v rámci bývalých absolventov SZUŠ - Ateliéru Médea. (K detailom sa bude môcť dostať včas, cez moju web stránku)



Myslíš si, že sa vedia dnešní slovenskí umelci ľahko presadiť na trhu? Ako vidíš z Tvojho pohľadu podmienky na Slovensku na rozvoj tvorby a umenia?

Myslím si, že presadiť sa na akomkoľvek umeleckom trhu nie je jednoduché a zjavne ani nikdy jednoduché nebolo. Na Slovensku isté podmienky sú, no je ich neporovnateľne menej a sú oveľa „menej kvetnaté“ oproti zahraničiu, o to je to ťažšie. V závislosti od druhu umenia a média sa možnosti tiež veľmi líšia.

Aké vidíš vo všeobecnosti výhody a nevýhody toho, že niekto vyštuduje umenie? Myslíš, že je nevyhnutné, aby človek študoval umenie na to, aby sa stal profesionálnym umelcom? Ako sa pozeráš na dnešný stav príprav mladých kreatívcov do života a kreatívnej profesie na slovenských školách?

Myslím, že nie je nevyhnutné umenie študovať, no je to tá najlepšia cesta, ktorú je možné zvoliť na ceste za cieľom stať sa umelcom. Je jedno či to je ZUŠka, alebo vysoká škola, z môjho pohľadu najlepšie všetko čo sa dá. Žiadne iné miesto vás nedokáže viac vyformovať, ponúknuť vám viac možností a skúseností, konfrontácií s verejnosťou, naučiť vás zodpovednosti za vašu vlastnú tvorbu a umožniť vám zistiť, kto vlastne ako umelec ste a čo robíte, ako práve štúdium umenia. K tomu získate nepreberné množstvo kontaktov, dostanete sa na zaujímavé miesta, spoznáte spriaznené duše a nájdete si priateľov na celý život.

Minulý rok som mala možnosť učiť výtvarnú deti v škôlke a aj oboznamovať už školákov s tvorbou keramiky (1. stupeň ZŠ). Podmienky určite sú, dokonca veľmi pestré, aj nesmierna snaha zo strany vyučujúcich, ale ja som mala pocit, že chýbal záujem zo strany detí. Mnohé boli tak presýtené „súčasným vizuálnym svetom“, že bolo nesmierne ťažké ich ku „klasickej tvorbe -rukami- motivovať. Mnohým k tomu chýbali počítače, hracia elektronika a podobne. Následne ich záujem udržať a začaté dotiahnuť do konca, bola niekedy naozaj ťažká práca. A pritom ich účasť bola vždy dobrovoľná. Neviem si predstaviť ako to musí vyzerať, na povinných hodinách výtvarnej. Toto všetko je, ale len prejavom spôsobu žitia dnešnej spoločnosti a hodnôt na ktoré sa kladie dôraz. Našťastie všade sa dá nájsť niečo pekné, treba len hľadať.



Máš nejaký odkaz pre začínajúcich maliarov, ktorí nevedia kde začať alebo si neveria? Sú okrem talentu dôležité aj iné faktory?

Asi najdôležitejšie je pracovať. V tomto prípade teda maľovať, rôznymi technikami a spôsobmi, aby ste mohli nájsť to, čo je vášmu srdcu blízke. Túžiť maľovať ako niekto konkrétny je dobrá motivácia, no najdôležitejšie je objaviť svoj vlastný výtvarný prejav a pracovať na jeho zdokonaľovaní. Vaša osobitosť je totiž to najcennejšie čo môžete ponúknuť a práve tá vás následne aj od všetkých ostatných neskôr odlíši.

Aké najťažšie chvíle si zažila ako umelec? Čo je najťažšie na tom byť umelec? A čo naopak tá najkrajšia časť? Boli dni kedy si si povedala, že by si sa na umenie najradšej vykašľala? Ak áno, čo Ti pomohlo ostať motivovaná a pokračovať pozitívne naladená v tvorbe?

Jednou z najťažších bolo obdobie po skončení školy, kedy som sa rozhodla vrátiť na Slovensko. Bolo to ako obdobie „temna“, kedy som túžila svetu niečo ponúknuť, podeliť sa o svoju energiu, skúsenosti a chuť pracovať a nevedela som nájsť spôsob ako a kde. Akoby všetko to, na čom som doteraz pracovala, bolo na trhu práce bezpredmetné. Avšak našťastie sa mi postupom času začali ukazovať rôzne možnosti, začínala som vidieť aj v tej tme a teraz som dokonca našla niečo z čoho sa v tejto oblasti budem môcť tešiť a zároveň sa môcť  realizovať aj po mnohých stránkach. Mojou motiváciou bolo presvedčenie, že umelecká cesta je tá, ktorou chcem kráčať za každých okolností. Snažila som sa upriamiť na to, že musím „len“ nájsť spôsob ako. Neustále na tom pracujem a asi stále budem, ale ako som spomenula, začína to byť svetlejšie a dokonca farebnejšie. Obrovskou oporou sú mi aj rodina, blízky ľudia a priatelia, bez ktorých by som ešte určite v tej temnote tápala.



Čo robíš, ak práve netvoríš? Máš čas i na iné hobby?

Ak netvorím na plátno, alebo papier, tvorím za šijacím strojom, v kuchyni,  čítam, cestujem a neustále rozmýšľam. Snažím sa, aby všetko čím sa zaoberám bolo tvorivé, od myšlienok až po činy. Nemyslím tým konkrétnu viazanosť na umenie ako také, ale pozitívny, konštruktívny vývoj životom vpred.



Prezradíš nám svoje plány do budúcna? Na čo sa môžeme tešiť? Vidíš sa aj o 10 rokov za plátnom?

Nesmierne rada plánujem, ale posledné roky mi ukázali, že je lepšie nesnažiť sa nalinkovať si čo bude a nebude a kedy, ale nechať sa nasmerovávať aktuálnym dianím. Niekedy sa pristihnem, že sa za plátnom vidím, ako stará šedivá babička, takže o 10 rokov? Určite! :)

Tvoje životné krédo je....

„Buďte poslami Svetla na Zemi“ (Abdrushin)
Ďakujeme Ti Dominika za skvelý rozhovor a prajeme Ti veľa tvorivej energie do nových obrazov a vízií.

Článok pripravila Lindush, január 2015. My Kreatívcov nájdete aj na Facebooku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára