František Radačovský – Street-art a graffiti ma naučili veľkému rešpektu a pokore

Tvorba Františka Radačovského v sebe spája viacero aspektov. Uvidíte v nej diela ovplyvnené ranou graffiti tvorbou, štúdiom architektúry, či čisto emocionálne pôsobiace uvoľnené maľby v kontraste s uhladenou ornamentálnou kresbou. 

photo by Andrej Žabkay


Zdravím František, môžeš sa nám v skratke predstaviť a povedať čomu všetkému sa venuješ?

Pozdravujem. Pôvodom pochádzam z Popradu, ale dlhodobo žijem v Bratislave, kde som študoval vysokú školu a následne sa zaradil do pracovného procesu. Práve vo svojom rodnom meste ma na sklonku puberty očarila, v tom čase gradujúca subkultúra graffiti, do ktorej som veľmi rýchlo spadol. Práve táto forma vizuálneho prejavu vo mne podnietila následné hľadanie a rozvíjanie výtvarných techník. Nasledoval logický krok, a síce absolvovanie oboch stupňov ZUŠ, vďaka čomu sa môj obzor značne rozšíril. Toto všetko vyústilo k podaniu si prihlášky na fakultu architektúry na STU, ktorú som následne v roku 2011 úspešne absolvoval. Chvíľu som pracoval v projekcii, ale musím žiaľ konštatovať, že s týmto "čistým" smerom som sa plne nestotožnil. Každopádne však na mňa mal pozitívny vplyv fakt, že som sa mal počas svojej cesty možnosť konfrontovať sa s mnohými názormi, spoznávať mnoho ľudí, výtvarných techník, postupov a smerov. Všetky tieto elementy sa vo mne postupne usádzali a vyústili do otvorenosti a rozmanitosti mojej tvorby naprieč celým výtvarným spektrom, od papiera až po kov, od graffiti až po architektúru. Momentálne pôsobím ako výtvarník na voľnej nohe, čo mi vyhovuje.

WIND IN HEAD, Print on canvas, 2014



Prečo si sa rozhodol na vysokej škole študovať práve architektúru a nie maľbu alebo grafiku, ktorým sa tiež venuješ? 

V rámci procesu hľadania sa, mi v tomto mladom veku prišla architektúra, ako veľká výzva. Zaujala ma na nej hlavne jej majestátnosť a funkčnosť. Musím však zároveň priznať, že v tom čase som o ostatných oboroch nemal dostatok informácií, Keby som nimi v tom čase disponoval, možno by moja voľba vyzerala trochu inak. Prijatý som však bol na prvýkrát a tak povestný rok-dva čakania, v ktorom si mnoho mladých ľudí prehodnotí svoje hodnoty a ciele, sa u mňa prejavil až v procese štúdia. Nové mesto, ľudia, galérie a podobne, veľmi rýchlo rozšírili môj obzor. Ťažiskové však stále ostávalo štúdium na fakulte, ktoré som nikdy neoľutoval a tak som pri ňom zotrval.


Ovplyvnilo nejako štúdium architektúry aj tvoj umelecký prejav na plátnach?

Každopádne. Architektúra podobne ako dizajn sú jedny z mála výtvarných discpilín, pri ktorých je prvoradá funkčnosť, pretože ich užívateľmi sme my všetci. Za tým všetkým sa skrýva veľké kvantum noriem, technických detailov a podobne. Ďalej architektúra vychádza z prísnej geometrie a funkčnej nadväznosti hmotových celkov. Myslím, že táto vizuálna technickosť aj geometria, ostali v mojej mysli hlboko zakorenené a je to badateľné aj na mojich prácach.

DEER, Print on canvas, 2015

Sú tvoje obrazy prejavom tvojich aktuálnych emócií, alebo sa nimi snažíš vyvolávať otázky a rozprávať príbehy?

Myslím, že umenie je tu práve na to, aby kládlo otázky a nie hľadalo odpovede. Odpovede by v ňom mala následne hľadať societa, ktorej je dielo predstavované. Prijímateľovi sa stále snažím nechať priestor na vlastné dotvorenie diela, hľadanie odpovedí, ktoré som v ňom načrtol, čím sa v podstate stáva svojim spôsobom jeho spoluautorom. Myslím, že spätná väzba je nesmierne dôležitá. Práve týmto spôsobom sa celý tento kruh v podstate uzavrie a tak to má byť. Určite je moja tvorba odrazom môjho momentálneho vnútorného stavu, ktorý touto formou dostávam von.


SWAN, Print on canvas, 2015

V tvojej tvorbe sú čitateľné dve výraznejšie roviny prejavu, jeden je charakteristický úplne voľným rukopisom , miešaním farieb a pôsobí tak nepokojne a druhý je naopak veľmi uhladený a precízny, kde vytváraš obraz z ornamentov. Je to nejaká tvoja umelecká „schizofrénia“? 

Odpoveď na túto otázku by som rozdelil do dvoch rovín. Za prvou stojí práve môj momentálny duševný stav. V obdobiach nekľudu, keď je moja myseľ rozháraná, odohráva sa v nej obrovská spleť myšlienok a expresívnych emócií. Práve to sa prejavuje v tvorbe, ktorá je tak následne expresívnejšia a menej uhladená. Rovnako ako pri myšlienkach, tak aj pri procesoch tvorby dokážem zotrvať kratšiu dobu, a tak z diel nestíham odstrániť ich špinavosť. Má to však tak byť, pretože ak by som do nich následne zasahoval, vytratila by sa z nich autenticita momentálneho stavu. Keď mám naopak obdobia pokoja, bývajú práce uhladenejšie a v ich čistote sa odráža aj momentálna vyrovnanosť a pokoj mysle. Druhou rovinou je práve rozmanitosť mojej tvorby. Je rozdielom keď tvorím murálnu maľbu s výmerom 20 m štvorcových, u ktorej je proces obmedzený povedzme na pár hodín a je taktiež rozdiel keď tvorím napríklad grafiku z pokoja svojho domova, počas tvorby ktorej je môj časový horizont prakticky neobmedzený. V poslednej rade netreba opomenúť taktiež obmedzenia, ktoré vyplývajú z používania jednotlivých techník. Za všetko spomeniem povedzme kontrast medzi sprejom a počítačovou myškou.

OUT OF FRAME, with Marián Králik, Poprad, 2009

Ktorý z týchto štýlov ti je bližší, ak sa to dá definovať? 

Vstupuje do toho veľa okolností. Určite techniky, postupy a štýly sa so mnou tiahnu prakticky od začiatku. Stále však nachádzam nové a nové. Veľmi ma baví ich prelínanie a z toho vznikajúca otvorenosť, či experiment. Ako u každého mladého autora aj u mňa neustále prebieha určitý proces formovania a hľadania sa. Myslím však, že jednotlivé pramienky a roviny mojej tvorby, plynú tým správnym smerom a postupne sa začínajú združovať do väčšej rieky. Či sa raz doplavia k oceánu sa sám nechám prekvapiť.


Venuješ sa aj street-artu, čo sa potom prejavuje aj v tvojich obrazoch. Spája práve táto forma prejavu u teba lásku k maľbe s architektúrou?  

Street-art a graffiti sú veľmi špecifické disciplíny. Naučili ma veľkému rešpektu a pokore. Keďže sú tieto smery veľmi slobodné, prakticky bez hraníc a obmedzení, musí si ich určovať samotný tvorca. Je to vysoko individuálna záležitosť. U mňa však prvoradým aspektom týchto prác je fakt, že by mali prostredie dopĺňať a nie ho narušovať. Už tento samotný fakt beriem ako určité spojenie medzi graffiti a architektúrou. Tým pádom sú pre mňa prestupy medzi jednotlivými podlažiami týchto disciplín logické. Tieto smery v sebe často skrývajú veľké množstvo obmedzení. Prázdne miesto a neustálu potrebu tvoriť v tomto prípade u mňa postupne začala vypĺňať aj maľba.

ANGEL, mixed media on canvas, 2014

Čo okrem street-art a architektúry ťa inšpiruje? 

Každého človeka neustále ovplyvňuje veľké množstvo aspektov a podnetov. Možno práve paradoxne tvorbu iných autorov až tak precízne nesledujem, aj keď k nim mám samozrejme nesmiernu úctu. Mám dosť tej svojej, a miestami ma to až vyčerpáva. Následne plynúca odpoveď je tým pádom viac než gýčová, ale v mojom prípade autentická. Podnety hľadám vo svojom živote, okolí a ľuďoch v ňom.


Čo ťa primárne živí? Architektúra, interiérový dizajn, či maľby a grafiky?

Je to primeraná zmes všetkých týchto disciplín. Záleží od obdobia. Veľmi ťažko to určiť. Mám však jedinú zásadu. Stále sa snažím časť dosiahnutého zisku vrátiť práve do tej disciplíny, v ktorej som ho zarobil.


RESPECT OUR FREEDOM, with Pavol Roško, Poprad, 2009

Čo robíš, keď netvoríš? Čo je pre teba najlepšie strávený voľný čas?

Možno by som túto otázku mierne prekrútil a odpovedal na ňu z opačného konca. Jediným aspektom, ktorý má pred tvorbou prednosť je čas strávený s rodinou a ľuďmi, ktorých mám rád. Akú aktivitu tento čas prinesie je pre mňa už druhoradé, primárna je ich prítomnosť. Občas mám však ako každý človek rád aj samotu.

Máš za sebou celkom dosť výstav. Sú pre teba výstavy niečím, čo ti prostredníctvom divákov dáva spätnú väzbu na tvoju tvorbu a v istom smere ťa posúva? Alebo ťa nezaujíma názor publika a tvoríš iba podľa seba?

Musím pokorne priznať, že množstvo výstav nie je až také obrovské ako by mohlo byť. Každá forma prezentácie diel je však pre autora omnoho prospešnejšia, ako by mali jeho práce niekde v kúte zapadať prachom. Nechcem však veci tlačiť na silu. Veľké množstvo prezentácií u mňa prebieha aj formou živých vystúpení, kde si má účastník možnosť pozrieť samotný proces tvorby. Práve takéto formy autora s publikom veľmi zbližujú a dá sa pri nich nazbierať veľké množstvo názorov. Ja osobne si názor publika veľmi vážim, a pristupujem k nemu s rešpektom. Často mám však pocit, že pozitívne aj negatívne reakcie sú rôznym spôsobnom zdeformované, z rôznych príčin, a tieto názory sa snažím filtrovať. O to viac ma však poteší pozitívna reakcia, ale ja kritika od jednotlivcov, ku ktorým mám úctu.


EXHIBITION OF THE TWO, Collective exhibition, Gallery F7, Bratislava, 2013, photo by Štefan Kurilla


Kedy a kde budeš mať najbližšiu výstavu a čo na nej odprezentuješ?

Už tento víkend, t.j. 20. - 22. marca bude v Pezinku prebiehať festival amatérskych filmov - PAFF festival. Práve v rámci tohto festivalu odprezentujem, v rámci kolektívnej výstavy, pár diel ako doprovodný vizuálny element podujatia.


Na čom momentálne pracuješ? Aké máš plány do budúcna, čo sa tvorby týka? 

Tu asi tiež odpoviem v klasickom duchu. Mám rozpracovaných viac prác, v hlave ešte o niečo viac ideí. Samozrejme popritom neustále pracujem na nejakých komerčných zákazkách. Taktiež sa teším na jarné a letné mesiace pretože, by sa mali spustiť do realizácie viaceré projekty. A zvyšok už nechávam voľne plynúť.

BIOMECHANICAL FLY, Print on canvas, 2014

Ďakujem, František, za príjemný rozhovor a prajem nech sa ti v tvorbe darí aj naďalej podľa tvojich predstáv.
Františkovu tvorbu nájdete tu: facebook, tumblr.

Tento rozhovor pre vás pripravila Natalyss. Nezabudnite nás sledovať aj na Facebooku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára