Vladimír Zrník a jeho imaginatívne umenie

Vladimír Zrník je multižánrový slovenský umelec, z ktorého vyžaruje pozitívna energia a pokoj, čo je cítiť aj z jeho tvorby. Predstavíme vám surreálne pôsobiace drevené sochy či obrazy tvorené z množstva predmetov. Nechajte sa pozitívne inšpirovať.


 
     foto: Peter Gall


Zdravím Vlado, môžeš nám predstaviť tvoju tvorbu, čomu všetkému sa ako umelec venuješ?

Výtvarnému umeniu sa venujem celý život a prešiel som si veľmi veľa technikami: kresba, tradičná grafika, maľba, veľkoplošná maľba, socha, hlavne z dreva, reliéfy z dreva, počítačová grafika, web dizajn, video, videoart, inštalácia, organizovanie výstav, organizovanie workshopov, rôznych akcií, site specific art... Tak toto ma v krátkosti napadlo, ale v poslednej dobe sa venujem hlavne tej soche a maľbe a plánujem v blízkej dobe začať kresliť na papier.


Nie je veľmi obvyklé mať takto široký záber, prečo si sa rozhodol pre viacero druhov umenia? Nebaví ťa pracovať stále rovnakou technikou?

Asi to je široký záber, neviem, neplánoval som to, nerozmýšľam nad tým. Vždy ide o nápad a podriadim mu techniku a materiál. Ovplyvňuje ma prostredie alebo environment, alebo okolnosti a ľudia, s ktorými zdieľam veci. Vieš, to je ako keď nemáš na farby a doješ jedlo na obed a do taniera niečo nakreslíš vidličkou. Ale mám rád keď sa pri tejto veci pohybujem, vykonávam fyzickú činnosť, aby aj telo aj duch bol naplnený. Aby to bolo v rovnováhe, lebo keď iba maľuješ, tak sa veľa nehýbeš, takže preto to drevo ma priťahuje najviac, vôňa, dotyk, farba dreva. Zakaždým je to jedinečné. Keď sa pracuje s kusom dreva, vždy je tá socha iná z každého pohľadu, stále je iné svetlo, pri každom pohľade je tá socha iná a s postupujúcim časom drevo mení svoju farbu a vyžarovanie. Často sa mi stáva, že mi ľudia hovoria, že čím viac sa na to pozerajú, tým väčšiu silu v tom objavujú. Je to iné ako pri plošných veciach, ktoré majú obvykle iba jednu rovinu vyjadrenia.

Foto: Tomas Halasz


Myslíš, že ak sa venuješ viacerým oblastiam umenia, môžeš v nich byť rovnako dobrý ako tí, čo sa venujú iba jednej? 

V jednej som celkom dobrý, práve s tým drevom, ale vieš na starých majstrov má len málokto, pretože tí sa museli venovať iba jednému odvetviu a dnes je to také, že sa musíš orientovať v množstve vecí. Skôr však ide o konceptualizmus, kde podriaďuješ myšlienke a obsahu formu, takže aj keby som niečo nevedel spraviť, tak to dám spraviť niekomu, kto to vie, ako je to teraz úplne bežné. Ale moc ma nepriťahuje ortodoxný konceptualizmus, mám rád, keď je v danom diele cítiť aj tradičná estetika a hlavne remeslo. A ďalej, umenie je veľmi relatívne, nie vždy musí byť vážne, množstvo ľudí to robí preto, že to majú radi a robí im to dobre na duši. Nejde vždy o to byť v tom najlepší.


Foto: Tomas Halasz


Je kombinácia viacerých techník v jednom diele to, čo robí tvoju tvorbu výnimočnejšou, alebo tento štýl tvorby využívaš iba občas?

Pri tej drevenej soche musím kombinovať techniky, len by som to chcel povýšiť a dať tomu ďalší rozmer a so skúsenosťou prichádzajú nové horizonty, ale ak všetko pôjde tak, ako si predstavujem, chcel by som kombinovať drevo s rôznymi inými materiálmi ako je keramika kov, sklo, koža, polodrahokamy alebo drahokamy. Stále je to o tom, že materiál má svoju významovosť a obsah, a je potrebné ho podriadiť významu a myšlienke.



Kde si študoval a aké máš zameranie?

Výtvarné vzdelanie som získal na prvom stupni ZUŠ v DK, potom SOUE Nižná Umelecko-remeselné spracovanie dreva "umelecký rezbár", potom Dve ZUŠ zároveň v DK a RK a potom UMB FHV Katedra výtvarnej tvorby - odbor výtvarná výchova v BB. Katedra bola orientovaná na konceptualizmus pod vedením Miroslava Brooša. A ďalšie skúsenosti som získal na množstve workshopov, kde som bol, a aj na tých, kde som fungoval s insitnými sochármi a samozrejme nemôžem zabudnúť na život a samoštúdium.

Aké vidíš výhody a nevýhody štúdia umenia na Slovensku? Nebol si príliš ovplyvnený  štýlom tvojho učiteľa?

Štúdium je zväčša dobré na to, že stretneš nových ľudí podobného zamerania, na výtvarné umenie ani moc človek nepotrebuje študovať. Mne je len ľúto toho, že tu na Slovensku nemajú výtvarníci bližšie k sebe ako je to v iných štátoch, aspoň z mojej skúsenosti. 
Samozrejme učiteľ ma ovplyvnil, to sa ani inak nedá. Je to proces, od ktorého sa treba časom oslobodiť a vrátiť sa k svojim koreňom s novými skúsenosťami a pretaviť ich do niečoho iného.

Foto: Tomas Halasz


Živíš sa umením alebo máš aj nejakú stálu prácu ako „istotu“?

Z časti sa živím umením a smerujem k tomu aby to bolo úplne. Potrebuje to však svoj čas a aj preto som odišiel žiť na rok a pol na samotu do drevenice so psom, bez signálu a zmenilo ma to.

Je ťažké preraziť s umením na slovenskom trhu a začať sa prípadne živiť vlastnou tvorbou?
Slovenský trh je veľmi malý, sú tu obmedzené možnosti a často sa na Slovensku stáva, že musíš spraviť niečo za hranicami, aby ťa tu ľudia uznali. Ono sa dá v pohode živiť na Slovensku umením, keď robíš veci v súčasnom trende, tak ako je vidieť na rôznych portáloch. Dá sa to, ale ako náhle vybočíš, tak to ľudia len ťažko strávia alebo potrebujú čas na to, aby to pochopili a videli v tom tú silu, ktorá tam je.

Tvoje diela pôsobia často dosť surreálne, maľuješ napríklad krajinky pozliepané z jedného druhu predmetu, čím sa najčastejšie inšpiruješ  a čo chceš svojou tvorbou zdeliť?

Krajina a hory ma inšpirujú, však som z Oravy, môže to pôsobiť surreálne, ale skôr sa snažím na základe vzťahov medzi znakmi sprostredkovať iný pohľad. Jeden znak/predmet je akumulácia, ako určitý program. To je tá tradičná estetika, lebo tá myšlienka sa dá vyjadriť úplne elementárne. Svojou tvorbou chcem zdeliť myšlienku bez názoru.

Filmy - akryl na platne - 110x70 cm - 2014

Je nejaké dielo, ktoré si si obzvlášť obľúbil a nechcel si sa ho vzdať? 

Ono každá vec má svoju jedinečnú obsahovú líniu. Je také dielo, ktoré mám teraz nad posteľou, a ktoré som spravil pre seba. A ešte mám jedno, ktoré nosím stále so sebou.



Máš za sebou veľa výstav aj v zahraničí, vedel by si porovnať túto formu prezentácie u nás a za hranicami? Na ktorú výstavu spomínaš najradšej? 

To je ťažká otázka, ono vždy ide o ľudí, keď sú dobrí ľudia, tak na všetko človek rád spomína, či je to u nás alebo za humnami. Najradšej spomínam na akcie, ktoré sme organizovali na multižánrových festivaloch 322, vždy to bolo náročné, ale vždy to stálo za to.


Urban Art Session vol. 3: výtvarnô


Môžeš nám prezradiť na čom momentálne pracuješ a na čo sa najbližšie môžeme tešiť?

Momentálne mám rozjímacie obdobie, v ktorom rozoberám všetky eventuality.

Ďakujem za príjemný rozhovor a prajem nech ti sa do budúcna darí splniť všetky plány a realizovať umelecké vízie.
Vladovu prácu nájdete tu, na facebooku a na 322d.

Tento rozhovor pre vás pripravila Natalyss, nezabudnite nás sledovať aj na facebooku

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára