B-complex - rozhovor s najlepším slovenským dnb DJom

Maťo Lenický, známejší ako B-complex, patrí k najlepším slovenským drum and bassovým DJom a producentom. Jeho skladbu Beautiful Lies ste už určite počuli. Práve ňou sa stal známym aj v zahraničí, čo mu umožnilo ďalej si plniť hudobné a cestovateľské sny.
foto: Hana Makovcova

Zdravím Maťo. Kedy si začal s hudbou? Aké boli tvoje prvé pokusy? Kedy si sa prvýkrát začal verejne prezentovať hudbou?

Ahoj, s hudbou som začal keď som mal asi 12 rokov, otec prišiel domov s tým, či by som nechcel program na tvorbu hudby - a keďže som hudbu mal rád odmalička a bol som geek, tak táto kombinácia  - počítač a hudba mi sadla od začiatku. Prvýkrát sme s kamošom, s ktorým sme sa dali dokopy, púšťali svoje veci, keď som mal 14 rokov čiže asi v 98. v klube Duna. Také naozajstné hrania začali potom okolo roku 2007 v Nových Zámkoch v klube CCX, kam ma zavolal DJ X2um, ktorý tam vtedy robil promotéra a veľmi mi v začiatkoch pomohol.

Čítala som, že si si prešiel viacerými štýlmi, akým štýlom si sa prvýkrát verejne prezentoval?

Happy hardcore, to bolo v tej Dune.

Prečo si zakotvil práve pri dnb? Myslíš, že je to tvoja finálna fáza? Teda, že do iných štýlov sa už púšťať nebudeš?

Ja mám aj kopu vecí, čo nie sú d&b, len ich veľa ľudí možno nepozná. Mám v pláne začať sideproject mimo dramáču, ale dnb robím preto, lebo sedí s mojim tempom, mám radšej rýchlejšie veci, ale najmä d&b je veľmi pestrý žáner, do ktorého sa zmestia vplyvy od jazzu po metal, techno, disco, minimal... V podstate stačí aby ten trek mal bpm okolo 170, mal výraznú basu a ľudia to už budú brať ako d&b. Pri iných tempách sa to už rozloží do xy iných žánrov, takže táto pestrosť ma baví pri tvorbe. Ale občas mám chuť robiť niečo v inom tempe, a potom sa už o žáner ani nestarám, ako si to kto označí už je na ňom :).
foto: Mili Vigerova - Photo & Graphics

Čo prezentuje tvoja hudba, čo chceš aby z nej ľudia cítili? Je dnb iba partyhudba bez hlbšieho významu?

Hudba je pre mňa v prvom rade niečo, čo milujem, baví ma, a moja tvorba sa spája s tým, že ma fascinuje vytvárať si ten hudobný priestor a čas, veľakrát bola hudba pre mňa únik z reality, alebo niečo, čo ma bavilo alebo tešilo. Neplánujem, ani sa nesnažím robiť hudbu priamo tak, aby z nej niekto niečo konkrétne cítil, ale spravím to tak, ako to cítim ja, a ľudia to potom vedia dobre odčítať. Ani veľmi nedokážem robiť hudbu nasilu, a keď aj, tak je z nej potom cítiť, že je prázdna. Hudba má svoje funkcie, môže to byť len nejaký podmaz, dramatická hudba alebo tanečná, d&b má prioritu v tom, aby boli skladby tanečné, ale sú aj prúdy v rámci dnb, ktoré sú skôr na počúvanie. Ja sa obyčajne snažím to skĺbiť tak, aby sa pri tej hudbe dalo sedieť doma a počúvať, ale na parkete sa na ňu stále dalo zatancovať, ale mám aj skladby, ktoré sú možno príliš smutné alebo ako to povedať, a hoc ich mám rád, na party sú ťažšie hrateľné.

Prečo práve názov B-Complex?

B-complex vysvetľujem ako "be complex" viac-menej je to odraz mojej niekedy prehnanej zložitosti, ale zároveň chcem robiť hudbu, ktorá nie je prvoplánová a má niečo viac do seba. Ale úprimne, názov projektu začal ako polovičný joke, keď som hľadal názov pre jeden ešte pubertálny projekt. Pôvodne to nemalo byt moje "meno", ale už mi to prischlo :).

Aká bola dnb scéna u nás, keď si začínal a aká je teraz? 

Keď som bol ešte na strednej, tak sa v podstate začínala rozbiehať, väčšinou to bol nejaký maličký stage na veľkých techno akciách ako boli Bumerang alebo Double Decker. Počúvali sme legendárny Clublab, v ktorom Galager hrával aj dramáč, a postupne sa scéna zlepšovala rástla a objavili sa producenti, kopa DJov a promotéri. Pár rokov dozadu malo pomaly každé väčšie mesto svoju rezidentnú party, väčšina z nich ale postupne skončila, nová generácia nenadviazala na to, čo sa rozbehlo, najmä kvôli tomu, že po našich silných ročníkoch "husákovych detí" ostalo mladých o dosť menej. Momentálne väčšina mladých žije v Bratislave, Prahe a podobne, takže Bratislava zažíva veľký pretlak, dá sa vybrať z 3-4 akcií za večer, ale tie lokálne scény väčšinou pozanikávali. Rozbehli sa veľké festivaly ako Let it roll, ľudia si zvykli a zažili najväčšie parties a teraz je náročnejšie spraviť niečo, čo ľudí tak ohúri. Scéna dospela, je profesionálnejšia, v mnohých veciach je oveľa ďalej, ale ten pioniersky duch niekedy trochu chýba.

Bolo ťažké presadiť sa na slovenskej dnb scéne?

Presadiť sa ťažké asi nebolo, skôr to bolo o tom, či sa niekomu chcelo alebo nechcelo. My sme sa poznali navzájom asi všetci, čo sa venovali tvorbe, ísť za miestnymi DJmi alebo poslať demá nebol problém. Fungovali stránky ako audionet a podobne, kde sme si navzájom zdieľali tvorbu. Otázka bola skôr, kto pri tom vydržal a kam mal ambíciu sa dostať.

Prišiel úspech v zahraničí prirodzene, šírením tvojej tvorby fanúšikmi alebo si sa musel nejako výraznejšie snažiť o úspech?

Asi ani nie, niekoľko rokov som posielal demá bez väčšieho ohlasu zo strany labelov. Ľudom sa väčšinou moja hudba páčila, ale nebola veľmi kompatibilná s mainstream dnb zvukom a tým, čo DJi chcú hrať. Išiel som si svojou cestou, zbieral som kontakty, pozoznamoval som sa s ľuďmi na dnb fórach a internetových rádiách, myslím, že v čase keď sa mi podarilo preraziť, už som mal nejaké povedomie o ľuďoch, čo sledovali scénu, ale skutočne sa mi otvorili dvere až keď Hospital vydal Beautiful Lies, z ktorého sa hneď stal veľký hit. V čase, keď som to posielal ako demo, som už ani nejako veľmi neveril, že by mi niekto niečo vydal a podarilo sa.

Takže bolo pre teba prekvapením, že Beautiful Lies sa stalo takým hitom? 

Určite áno, tá vec vznikla spontánne z veľkého impulzu, a keď som ju robil, tak mi bolo úplne jedno, či to niekto niekde vydá. Mal som nejaký pocit, ktorý musel ísť von a takto to vypálilo. Ale už od prvých reakcií ľudí bolo vidieť, že to bude mať veľký ohlas. Keď to prvýkrát hrali na bassdrive (internetové rádio), tak boli ľudia z toho hotoví, zrazu sa mi ozývali starí kamoši, či im tú vec nemôžem poslať, ľudia to mali pustené dokolečka v playliste a keď potom prišiel release na Hospital, tak to umožnilo oveľa väčšiemu publiku sa k tej skladbe dostať.

Vďaka hudbe si precestoval viacero krajín, na ktorú z nich spomínaš najradšej a prečo?

Veľmi sa mi páčilo v Austrálii a na Novom Zélande, aj keď cesta tam je celkom masaker. Sydney považujem za jedno z najkrajších miest, respektíve najpríjemnejších miest aké som zažil. A celá Austrália má taký priateľský vibe, ľudia sú tam v pohode, väčšina žije pri mori a majú sa dobre aj ekonomicky, takže sú v kľude, doprajú druhým a radi sa bavia. Nový Zéland je niečo podobné, ale hlavne je to vysnívaná destinácia, Auckland je super mesto, moderné, ale zvyšok ostrovov má svoju vlastnú atmosféru, ktorá je na Zélande jedinečná.

Takže splnený sen vďaka hudbe? 

Určite áno, ešte to bolo aj jedno z prvých naozaj medzinárodných hraní - samozrejme mám rád aj Anglicko, Holandsko aj ostatné Európske krajiny.

Momentálne ta plne živí hudba?

Áno, venujem sa tvorbe a robím DJing.

Čo by si robil, keby si nerobil hudbu? 
Ťažko povedať, vyštudoval som zvukovú skladbu na filmovej fakulte, takže zrejme by som sa snažil uplatniť v tejto sfére, ale som rád, že sa mi to s hudbou podarilo. Určite by som sa rád venoval niečomu tvorivému.
Ako vyzerá proces tvorby hudby u teba? U klasických kapiel je to približne predstaviteľné, ale v rámci elektronickej hudby si mnoho ľudí myslí, že stlačíš tri gombíky a máš hotovo. 

No veď presne tak to aj je :D. Potom človek už len zarába peniaze, fetuje a vrhajú sa po ňom ženy :D.

Ten proces je rôzny. Väčšinou si chcem niečo vyskúšať, hrám sa s nejakým zvukom alebo si len tak hrám na klavíri a napadne ma nejaká melódia. Málokedy si sadnem s tým, že "teraz niečo urobím".  Všetko je to o nápadoch a tie si chodia svojimi cestami. Keď dostanem dobrý nápad, som schopný spraviť skladbu za deň.
Povedzme to tak, že keď niekto hrá na gitaru, tiež sa dá povedať, že si len brnká po strunách, ale aby to niekto vedel robiť naozaj dobre, tak tomu musí venovať úsilie a vedieť, čo robí, s produkciou je to rovnako, sú za tým hodiny dni a roky práce, počúvania, treba ovládať kopu vecí od hudobnej teórie, po zvukovú stránku, syntézu a tak ďalej, a stále je to aj o tom, aké nápady a aká osobnosť je daný tvorca. Spraviť nejakú tuctovú vec môže byť v dnešnej dobe relatívne ľahké, ale spraviť skladbu, ktorú si ľudia pustia aj o rok, už je úplne iný level.

Nedávno si sa verejne odprezentoval ako Matia – tvoja bi-gender osobnosť. Ako si vnímal a pociťoval reakcie ľudí na tvoj coming out? Odlišovali sa reakcie tvojich zahraničných a slovenských fanúšikov? Prišiel si o nejakých fanúšikov alebo myslíš, že ľudia sú dnes už dostatočne chápaví?

Reakcie boli oveľa pozitívnejšie ako som čakal, bol som pripravený na to, že sa, ako to už v internetových debatách býva, objaví všelijaká špina, ale aspoň čo sa mojej fanpage týka, tie ohlasy boli až dojímavé. Väčšina ľudí reagovala pozitívne, veľmi ma podržal Hospital reprezentovaný jeho šéfom Tonym (London Electricity), ktorý ten môj post aj zdieľal na svojich kanáloch. Reakcie od Slovákov boli taktiež veľmi pekné. Ja som so svojou ženskou stránkou už nejaký čas vyrovnaný, chodievam tak von, a aj tam mám skôr pozitívne zážitky ako naopak. Ja som v tomto od malička školený, keďže mám rázštep, tak nejakú mieru šikany som si zažíval stále. Človek sa potom naučí vnímať kto je jeho skutočný priateľ a kto nie, a aj čo je a nie je v živote dôležité, to ako som prekonával komplexy z rázštepu mi určite pomohlo pochopiť, že mám byť hlavne sám sebou a ak ma chce niekto brat zle kvôli povrchným stránkam je to jeho problém.


 Bi-gender ľudia sú známi polarizovaním medzi ženským a mužským elementom. Participovali v tvojom prípade tieto 2 aspekty náhľadu na svet v procese tvorenia tvojej hudby? 

Tú polarizáciu vnímam skôr z toho vizuálneho sveta, človek som rovnaký, nech sa prezentujem ako chalan alebo baba, a v mojej hudbe si myslím je určite počuť aj ženský aj mužský svet. Mám rád, keď má hudba drive a energiu,  ale zároveň je citlivá. Nechcem to ani zjednodušovať na to, čo z toho je alebo nie je mužské alebo ženské, ale určite tam je dosť z oboch svetov.

Aký je tvoj názor na slovenské médiá? Myslíš, že sa dostatočne venujú úspechom rodákov zo Slovenska?

Moji obaja rodičia sú novinári, takže s médiami som viac-menej vyrastal. Myslím si, že naše médiá fungujú tak, aký majú trh. Ak majú náklad 10 000 výtlačkov, a tento náklad im predá bulvár, tak nemusia robiť žiadnu ďalšiu nadprácu a zaujímať sa alebo nebodaj vychovávať čitateľov. Do bulváru sa zase tlačia ľudia tak, že sami na seba bonzujú "perličky". To mi tiež príde zábavné, ale nikomu to neberiem. Ja som dieťa internetu, a ten mi umožnil ísť si svojou cestou, podarilo sa mi možno aj so šťastím zachytiť éru facebooku a youtube, kedy ešte obsah nebol taký diktovaný samotnými stránkami, a bolo to skôr o tom, čo si ľudia zdieľali medzi sebou. Takže, hoc nemám na konte nejaké videoklipy ani žiadnu tlačenku alebo mediálnu kampaň, tak mám viacero skladieb s vyše miliónom prehratí, a to je pre mňa najlepšia spätná väzba priamo od poslucháčov.


Pracuješ momentálne na nejakých novinkách?

Do pár týždňov by malo vyjsť EP vo vydavateľstve Santorin, dodám, že konečne, lebo sa to naťahuje už riadne dlho. Okrem toho mám rozrobené ďalšie skladby a robím si tak trochu do šuflíka, aby tie veci dozreli kým ich pošlem do vydavateľstiev.

Kde ťa najbližšie uvidíme hrať? 

Na Pohode, v noci zo soboty na nedeľu.

Chcel by si ešte niečo na záver dodať? 

Neviem či dodávať, stačí, keď sa ľudia budú riadiť zdravým rozumom a budú empatickí k ostatným, to by mi bohato stačilo :).

Ďakujem Maťovi za rozhovor a prajem nech sa mu naďalej darí baviť ľudí hudbou. Maťovu tvorbu môžete sledovať na facebooku alebo na myspace

Tento rozhovor pre vás pripravila Natalyss. My Kreatívci vás tiež pravidelne informujú o novinkách na facebooku

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára