Maliarka Petra Žiačková - Nebojte sa riskovať, ono sa potom dejú veľké veci.

Petra Žiačková je mladá maliarka s citom pre detail, v jej obrazoch sa striedajú veľké farebné plochy s detailne prepracovanými ornamentálnymi časťami, ktoré zobrazujú hlavne zvieratá a ľudské tváre. K jej tvorbe sme sa dostali cez Artube, kde ponúka svoju tvorbu na tričkách.


Dočítala som sa, že v pomerne mladom veku ťa už živí tvoja tvorba, čo je skvelé. Čo všetko si musela urobiť preto, aby si sa mohla venovať výlučne maľbe? Čo by poradila ostatným mladým umelcom, ktorí stále váhajú?

V prvom rade som musela prestať pracovať v robote, kde som mala pravidelný príjem. Vedela som, že to nebude ľahké, ale keďže je to niečo, čo ma v mojom živote napĺňa viac než čokoľvek iné, dala som výpoveď a dúfala, že to bude rozumné rozhodnutie. Samozrejme, vždy záleží aj na šťastí, napríklad koho v živote stretnem alebo v akej situácii sa ocitnem. Zo začiatku mi pomáhali kamaráti. Som veľmi veterný človek, stále by som niekam chodila, niečo zažívala. A práve oni ma držali na uzde, keď vedeli, že mám maľovať. Bolo veľmi náročné naplánovať si čas na prácu, keď som ho mohla zrazu tak flexibilne využívať. Medzi moje super vlastnosti patrí moja obľúbená nezodpovednosť. Tú sa snažím odstrániť už dlhšiu dobu a celkom sa mi to darí :). Na druhej strane mi aj moja spoločenskosť pomohla postretávať rôznych zaujímavých ľudí, vďaka ktorým stále pracujem na nových projektoch.
Zo začiatku človek musí robiť veľa vecí aj zadarmo, aby si vytvoril reprezentatívne portfólio a vedel ho odprezentovať ďalej. A vždy si popri komerčných zákazkách treba nájsť čas aj na svoje nápady.
Je veľa veci, ktoré musím robiť každý deň preto, aby som sa mohla živiť umením. Hlavne si určiť priority a niekedy aj vedieť odmietnuť. No a moja veľká rada znie: dve malé knižky od Austin Kleon - Steal like an artist, a druhá - Show your work. A nebojte sa riskovať. Ono sa potom deju veľké veci :).
Študovala si nejaký umelecký smer? Myslíš, že je to pre uplatnenie v tomto odbore nutné?

Študovala som na Strednej umeleckej škole v Trenčíne a o dva roky po ukončení som podala prihlášku na univerzitu Konštantína filozofa v Nitre s odborom výtvarné umenie a psychológia. Po roku som však odišla, pretože umenie tam nebolo natoľko rozšírené, ako som si myslela. No a ďalej som sa už ani nepokúšala niekam podať prihlášku. Nemyslím si, že je to nutné, avšak určite na veľa vecí prospešné. Ľudia sa priučia novým technikám, spoznajú zaujímavých ľudí a tak ďalej.


Ako si sa dostala k spolupráci s Artube a v čom táto spolupráca spočíva?

Spolupráca s Artube začala v auguste, kedy ma chlapci oslovili s tým, že sa im páči moja práca a chceli by ju aplikovať na textil. Páčila sa mi myšlienka toho, že chcú prezentovať mladých umelcov a k tomu robiť aj prospešnú vec. Zrovna vtedy prebiehala výstava v hoteli Carlton, kam si diela prišli nafotiť a ja už som to nechala na ich kreativite. V podstate mi posielali tričká pred tlačou a mojou úlohou bolo vyjadriť sa, či je potrebné niečo zmeniť alebo nie.


S akými technikami a materiálmi najradšej pracuješ a prečo?

Najradšej používam na plátno akvarelové farby a kávu, ktorá krásne vonia a necháva škvrny s kúskami zrniečok. Ale milujem maľovať na steny, pretože mám k dispozícii veľkú plochu, kde sa môžem vyjašit :) a vtedy používam akrylové fixky. A ďalej to sú rôzne úžitkové veci ako krabičky, textil, gitara a tak ďalej. Vlastne všetko, čo sa dá pomaľovať. Každý materiál je niečím charakteristický, hlavne drevo, na ktoré sa chystám kresliť ilustrácie v blízkej budúcnosti.


Je nejaká technika, ktorú by si rada vyskúšala, ale zatiaľ si sa k tomu nedostala?

Popravde som vyskúšala všetko, čo je možné v tejto profesii vyskúšať. Od olejomaľby, cez sprejovanie, litografiu, grafiku, tetovania, bodypainting, viazanie knižiek, ku tlači na tričká atď. Ostala som pri technike, ktorú používam v súčastnosti. Ale určite sa nebránim niečomu novému :).

Ako vyzerá proces tvojej tvorby? Kde najradšej pracuješ?

V minulosti som potrebovala byť sama a na nejakom peknom mieste, kde som z prírody čerpala inšpiráciu. Teraz ma inšpiruje čo najväčší rozruch a ľudia okolo mňa. Často chodievam pracovať do kaviarní a na verejné miesta. Vlastne plátna so sebou nosím skoro stále a všade. Len niekedy začne pršať a to je potom problém :D. A rada chodievam s kamarátom k nemu do ateliéru, kde sú obrovské okná a veľa svetla.

K procesu tvorby, nejako zvláštne sa nato nepripravujem, naberiem do kabelky všetky fixky a farby, plátno dám pod pazuchu a idem niekam, hocikam. Tam si vypýtam pohár s vodou a maľujem. Občas v priebehu ostanem len tak sedieť a premýšľať... a veľa fajčím.


Na tvojich obrazoch sa objavujú prevažne zvieratá a ľudské tváre. Kde nachádzaš inšpiráciu? Maľuješ konkrétnych ľudí a zvieratá, či sú to všetko obrázky vytvorené iba v tvojej hlave?

Inšpiráciu hľadám v mojich životných situáciách, ktoré potom prenášam na plátna. Mám rada zvieratá. Každé charakterizuje niečo iné a v obrazoch sa s tým dá veľmi pekne pracovať. A myslím si, že si zaslúžia byť takto zvečnené :). Tak isto ľudia, pre mňa, veľmi veľká záhada... Často maľujem niekoho, s kým som niečo prežila alebo je pre mňa zaujímavý. Ale neberiem si jeho podobu, tú si dotváram do môjho samotného štýlu. K tomuto mám konkrétne jeden obraz, kde som namaľovala muža, ktorý sa mi zdôveril so svojim príbehom a hneď, keď som prišla domov, zvečnila som ho na plátno. Ale vo všeobecnosti sú pre mňa ľudia a zvieratá jedna veľká inšpirácia.


Vo väčšine svojich obrazov striedaš alebo dopĺňaš akvarelové plochy hustými lineárnymi ornamentmi. Ako si sa dopracovala k tejto technike? Myslíš, že je to tvoj finálny štýl, alebo by si sa rada posunula ešte ďalej?

Neviem, či sú akvarelové plochy s hustými lineárnymi ornamentami môj finálny "štýl". Predpokladám, že sa moja tvorba prirodzene vyvíja ako sa vyvíja aj moja osobnosť. A viem byť aj sama k sebe dosť kritická, keď uzriem svoje staré výtvory.

Máš za sebou niekoľko výstav. Chystáš v blízkej dobe nejaké ďalšie, ktoré by sme mohli navštíviť?

Najbližšiu výstavu plánujem až v lete, pretože si potrebujem nájsť dostatok času na vlastnú tvorbu. Výstava bude pravdepodobne v Prahe. Ak teda neodídem na leto čerpať inšpiráciu do Mexika. Uvidíme, možno stihnem oboje.



Na čom momentálne pracuješ a čo chystáš do budúcna v rámci tvorby? Máš nejaký nesplnený “pracovný” sen?

Momentálne pracujem na jednom projekte pre Becherovku aj s ďalšími dvoma ilustrátormi - Mišo Löwy a Tina Minorová. Každý deň skicujeme veľa fotiek, ktoré ľudia uploadnú na web becheratelier.sk. No a nesplnený sen... Je toho veľmi veľa, ale jeden z nich je, že chcem svoje dielo preniesť na budovu, a to sa mi čoskoro splní vďaka umelcovi, ktorý ma oslovil s týmto návrhom na mojej vernisáži. Páči sa mi tá myšlienka, keď ľudia kráčajú po ulici a nad hlavami majú veľké obrazy, možno nemajú čas zájsť do galérie a takto im to môžeme pekne nahradiť.

Máš predstavu o tom, čo by si robila, ak by si sa neživila umením?

Keby sa neživím umením, tak určite kuchárka!:)

Ďakujem Petre za príjemný rozhovor. Ak sa vám jej tvorba zapáčila, nájdete ju tu: webfacebook, instagram.

Tento rozhovor pre vás pripravila Natalyss.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára