Sylvia Juhászová – Maľby inšpirované ženami

Sylvia Juhászová pochádza z malého mesta Želiezovce a vo svojej tvorbe znázorňuje najmä ženy. Jej obrazy pôsobia pozitívne a svojou pestrosťou a sýtymi farbami navodzujú dobrú náladu.  Sylvii nie je cudzia ani nahota a v obrazoch ju stvárňuje v rôznych podobách, keďže ako sama hovorí – každá žena je jedinečná a krásna. Čo ju k tvorbe priviedlo a prečo maľuje práve ženy? 



Zdravím Sylvia, ako si sa dostala k maľbe, odkedy sa jej aktívne venuješ?

Zdravím, od malička vlastne kreslím a maľujem. Začalo to zábavou, takými vymaľovánkami a stále som sa tešila, keď mi rodičia kupovali ceruzky, fixky, farbičky či vodové farby.

Študovala si umelecký odbor alebo si v tomto smere samouk?

Začala som ako dieťa na základnej umeleckej škole a neskôr som šla na odevnú školu v Trenčíne, kde sa dalo využiť aj kreslenie a zároveň tvoriť módu pre ženy, čo ma veľmi bavilo.


A aj si sa venovala odevnej tvorbe alebo si rovno po škole prešla k maľbe?

Venovala som sa móde, bol to môj sen obliekať nevšedne a originálne. Mala som aj módne prehliadky, ktoré však boli veľmi náročné z hľadiska financií a keďže bývam v malom meste, bolo to v tom čase aj neperspektívne.

Námetom tvojich obrazov sú najčastejšie ženy. Prečo si sa nechala inšpirovať práve ženským telom a tvárami?

Námety som čerpala práve z tvorby módy pre ženy. Každá žena je svojim spôsobom jedinečná, krásna, svojská a to sa snažím preniesť abstraktnou formou do mojich obrazov. Aj keď prevedenie je občas možno netradičné.


Predstavujú ženy na tvojich obrazoch niekoho konkrétneho koho poznáš, alebo sú iba symbolikou nejakých vlastností a typov žien?

Nie sú to konkrétne ženy. Skôr ich tak vnímam mojou fantáziou.

S akými materiálmi a technikami najradšej pracuješ?

Pracovala som rada s pastelom, olejom, skúšala som aj rôzne kombinácie s textilom, tušom. V poslednom čase sa mi však zapáčil akryl a najčastejšie pracujem s ním.


Ako to u teba vyzerá, keď maľuješ? Pripravuješ sa na tento proces?

Jednoznačne ma musí kopnúť múza. Keď to príde, tak začnem a idem a nezastavím sa. Vtedy mám väčšinou najviac nápadov, niekedy ani nestíham všetko, čo by som chcela spracovať . Je veľké šťastie, keď ma to drží dlho. Mám však aj obdobia, že netvorím aj pol roka. Netvorím nikdy, keď nie som v pohode. Zatiaľ som to nevedela prekonať a pustiť sa do tvorby v zlom období.

Maľuješ aj na zákazky, alebo je to pre teba obmedzujúce a nechávaš sa unášať iba vlastnou fantáziou?

Áno aj na zákazky aj na dané témy pri spoločných výstavách s výtvarnikmi. Je to však oveľa náročnejšie. Priznávam, že je to viac obmedzujúce, aj keď je tam stále môj rukopis, ale radšej sa nechávam unášať voľnosťou a mojou fantáziou.


Je ťažké uplatniť sa vo svete umenia? Čo si myslíš, že je najdôležitejšie, aby človek prerazil svojou tvorbou?

Dnes je všeobecne ťažké žiť len a jedine z umenia. Nie je na to doba. Málokto si dnes kupuje obrazy. Človek to musí úplne milovať, aby to robil, aj keď vie, že mu kopec obrazov možno zostane len uskladnených a napriek tomu tvorí a chce tvoriť ďalej.

Určite je veľmi dôležité vo svete umenia preraziť. Mať meno, ktoré ľudia poznajú je veľkým úspechom. Takisto mať svoj rukopis, ktorý človek rozozná. Je za tým, ako aj za všetkým, veľa driny, výstav-vernisáží a určite je potrebné mať aj kúsok šťastia.


Máš za sebou už nejaké výstavy, prezradíš nám kde si doposiaľ vystavovala a kde môžeme tvoje obrazy vidieť najbližšie naživo?

Vystavovala som už na rozličných miestach u nás na Slovensku, ale aj v zahraničí, konkrétne v Taliansku. Mojim takým menším snom bola výstava v našom hlavnom meste, kde sa narodil aj môj syn a mam aj preto k Bratislave taký špecifický vzťah. Výstava na hrade preto bola ozaj veľký zážitok a niečo nezabudnuteľné. Samozrejme som vystavovala v mojom rodnom meste Želiezovce a ďalších mestách ako Levice, Nitra, B. Bystria, B. Štiavnica, Trenčín atď. Momentálne sa práve chystá spoločná výstava v Nitre a ďalšia tiež spoločná v Želiezovciach.
                 

Máš s tvorbou nejaké plány do budúcna, nejaké nové nápady akým smerom by si sa chcela uberať?

Plány mám určite, ale nechám si ich pre seba, aby sa mi splnili :). No jedno viem, že milujem tvoriť a do obrazov chcem dávať ako doteraz veľa pozitívneho, nech robia radosť. A keď čo i len štipkou prispejem do nášho umeleckého sveta a poteším zopár ľudí, tak už som šťastná a najviac ma teší keď môj obraz skrášľuje domovy a teší tak ľudí každý deň.


Ďakujem Sylvii za rozhovor a prajem nech sa v tvorbe darí čím ďalej tým viac. Jej tvorbu nájdete na facebooku a na jej stránke.

Rozhovor pripravila Natalyss

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára