Rado Hrčka – Hudba aj socha u mňa vychádza z improvizácie, intuície a spontánnosti

Rado Hrčka je človek, ktorý žije umením a aj napriek tomu, že má vyštudované výtvarné umenie, netvorí podľa predpísaných pravidiel. Necháva sa unášať aktuálnym momentom a pri tvorbe najradšej improvizuje. Venuje sa sochárskej tvorbe a hudbe, ktorá vyústila do založenia Manoptic studia. Z čoho pri tvorbe vychádza a čo ho najviac baví, to sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.


Zdravím Rado, tvoja tvorba má dve línie, hudbu a sochu. Čím si sa začínal vyjadrovať skôr?

Ahoj. Áno, to je pravda. Čo bolo skôr už ani neviem, myslím, že to bolo súbežné. Vždy som riešil viacero vecí naraz. Hlavne na vysokej som mal dilemu, čomu sa poriadne venovať. Nakoniec som veľa energie a času vyplytval práve na riešenie tej dilemy. Potom som sa na to vybodol a bavím sa obomi. Teraz hudbou profesionálne, sochou ako doplnok.

Ako si sa dostal k umeniu a čo si urobil preto, aby si sa zdokonalil? V hudbe aj soche.

K umeniu, asi ako väčšina ľudí, proste v nejakom veku začneš mať neodolateľné chute niečo tvoriť a ak to prerastie, už sa toho nezbavíš. Ako decko som skladal modely, no neskôr sa mi to zdalo málo kreatívne. Keď som sa potom rozhodoval kam na školu, tak sa to okolo mňa nejako otrelo. Sranda je, že som nikdy nechodil do ZUŠiek, ani na výtvarky. Proste sa to nejako zomlelo.

 Kedy teda prišiel serióznejší záujem o štúdium? Učil ťa niekto aj hrať na gitaru, tvoriť hudbu, alebo si sa všetko naučil sám?

Vieš čo, mám pocit, že paradoxne po vysokej škole. Vôbec nie som školský typ človeka a úprimne povedané, vždy mi škola vadila. Vždy som bol tak nejako šprt a samouk. Umenie sme síce preberali zo všetkých strán, ale nebolo to ani vzdialené tomu, čo by ma bavilo. Vnímal som to tam skôr ako pásovú výrobu. Čo sa týka gitary, áno som samouk. Na výške som však mal šť
astie na skvelého učiteľa Igora Fudru, ktorý ma dôkladne previedol teóriou, technikou a ja som to všetko strašne hltal.

V roku 2015 si založil Manoptic studio, čomu sa venuje a ako funguje? Spolupracuješ pri tvorbe hudby s viacerými ľuďmi, alebo to zvládaš sám?

Začiatky sú v roku 2015, ale viac som to začal rozvíjať o rok neskôr. Keď som v Prahe nastúpil ako product manager do jednej firmy na hry, mal som na starosti aj zvukové oddelenie. Potom, čo som z firmy odišiel, pokračujem vlastnou cestou. Väčšinu práce z mojej strany tvorí skôr
management týchto projektov ako samotná tvorba. Vymýšľam koncepty s kolegom, od celku k detailu, implementáciu a podobne. V súčasnosti spolupracujem v rámci Manopticu so šiestimi producentmi a troma firmami. Jedna na Slovensku, ďalšia v Prahe, tretia v Nórsku. Samotné založenie sa vyvinulo spontánne. Zameriavame sa hlavne na hry, aplikácie, sem-tam reklamy a podobne. Časom by som sa rád zameral na filmy.



Manoptic studio sa však venuje tvorbe rôznych hudobných žánrov. Ktorý žáner je tebe najbližší?

Mňa osobne najviac baví industrial spolu s orchestrami. Ale aj rôzne orientálne tematiky ako Egypt a podobne. Stále ulietavam na soundtracku z filmu Resident Evil z 2008, na ktorom sa podieľal Marilyn Manson a Marco Beltrami. Potom sci-fi a hororová tematika.

Keď sa tvoja hudobná tvorba vyvíjala, pôsobil si aj v nejakých kapelách?

Uf, asi v pätnástich, ak dobre rátam. Primárne som mal po strednej jednu metalovú, s ňou sa nám vcelku darilo, potom sa to rozpadlo. Na to som založil projekt Therva, ktorý si robím sám a strašne rád v ňom spolupracujem s inými hudobníkmi. Popri tom som pôsobil v mnohých projektoch, ako štúdiových, tak kapelách, ale nikde to nemalo ten správny ťah. A to kvôli častým personálnym zmenám, keďže si mnoho ľudí zakladalo rodiny, hudba šla stranou. Ja som to bral ako edukačný program.




Priblížiš nám projekt Eudonic?

Projekt Eudonic je vlastne taká moja meditatívna bokovka. Po škole som začal cestovať sám po rôznych kútoch Nórska, Fínska, Balkánu, Španielska a podobne. Rád som chodil na miesta, kde som si vychutnával výhľady a následne tam prespával. Často som mal so sebou gitaru aj s prenosným procesorom, kde som si rovno nahrával pokojnú meditáciu, ktorú som si vychutnával priamo na mieste. Je to autentický záznam splynutia s prírodou. Často som s tým už nič ďalej nerobil.
Na jednej skladbe som spolupracoval s jedným fínskym skladateľom. Tá skladba vznikla vo Fínsku a aj sa tam vrátila, on do nej spravil orchestre. Bola to taká virtuálna improvizácia a strašne ma to obohatilo.



Ako sa v tvojej tvorbe prepája hudba so sochou?

To je častá otázka zo strany ľudí, s ktorými spolupracujem. Asi sa na to každý pozerá inak, ale ja v tom vidím rovnaký flow. Ako hudba, tak aj socha u mňa vychádza z improvizácie, intuície a spontánnosti. Potom v tom hľadám štruktúry a kompozíciu. Mnoho ľudí vychádza v tvorbe z nejakého konceptu od začiatku, ale mne to nikdy moc nešlo. Vždy mi tam takto chýbala spontánnosť, experimentovanie. Osobne sa ku konceptu dostávam skôr opačne a to z improvizácie. Ako v hudbe, tak aj v soche a vlastne aj celkovo v živote. Cítim z toho viac uvoľnenosti a k ničomu sa nijak extra nemusím nútiť. To je pre mňa strašne dôležité. Keď som to robil opačne, najviac času som zabil práve premýšľaním, ako sa k tomu postaviť. Neskôr som sa na to proste vybodol a robil spontánne. Takto moja produktivita u všetkého stúpla tak o 400%. Neviem, mne to tak proste funguje. K tomu mi jeden dobrý kamarát povedal jednu múdrosť: „Nerieš, proste sa bav.“ A tak sa bavím. V poslednom čase sa zaujímam aj o startupové prostredie. Chcel by som nájsť cestu, ako to všetko prepojiť. A to ma baví najviac.



Tvoje sochy sú abstraktné, prestavujú teda iba tvoje aktuálne pocity alebo odovzdávajú aj nejaké posolstvo?

Sú aj nie sú. Mám rád parametrický design a snažím sa formy, ktoré vychádzajú z prírody premietnuť do "poloabstraktných" tvarov. Je to niečo, ako by som vymýšľal nové kostry živočíchov a tvorov v prírode. Najviac inšpirácie nachádzam u jednoduchých organizmov a rôznych jemných organizmov v prírode. Baví ma zachytávať pohyb prírody v trochu technickom prevedení. Hodne sledujem architektúru a experimenty v nej. Mám pár známych architektov, s ktorými chodievame na pivo a debatujeme o tom. V princípe mi však ide hlavne o prepojenie prírody, pohybu, parametrického designu, geometrie a dúfam, že v budúcnosti aj funkčnosti.

Akými fázami si tvoja sochárska tvorba prešla, kým si našiel svoj štýl? Tvoril si niekedy aj realistické sochy?

Áno. Na škole sme mali hlavne figurálne sochárstvo, tak som tých búst a figúr nasekal vcelku dosť. Ako, bola to dobrá príprava, ale dnes by som to už asi poriadne nevedel. I tam som to bral ako edukáciu a skúšal som všetko možné. Od land artu, cez figúru, abstrakciu, maľbu, konceptuálne umenie, trochu grafiku. Neskôr som si povedal, že pôjdem na to viac intuitívne a to, čo potrebujem dať von, sa prirodzene prejaví.



S akými materiálmi pracuješ, a ktorý materiál máš najradšej?

Najradšej som mal pálenú hlinu, bronz a podobne. Nové veci by som ale chcel realizovať na 3D tlači. Spojiť technológiu a sochu. Pri členitosti mojich vecí to asi inak ani nepôjde.

Ako vzniká sochárske dielo Rada Hrčku? Koľko práce a času je za jednou sochou?

Haha, úprimne netuším. Nikdy som to nemeral. Keď sa ocitnem vo flow, proste robím. Keď sa mi už nechce, skočím na hudbu. No, dajme tomu takto: Akurát mixujem novú skladbu, alebo nahrávam a podobne. Odrazu zistím, že neviem čo s tým ďalej. Skočím si po víno a stále neviem, čo s tým. Tak otvorím CAD program a tam si čmáram v priestore. Nikdy nerobím žiadne skice. A väčšinou z toho vyjdú nejaké koncepty, ktorých sa neskôr chytím. Niekedy sa toho nechytím dva mesiace a venujem sa len hudbe, zákazkám, alebo mojim projektom. Potom zas dva týždne robím design a vysúkam z toho 20-50 vecí. Zistil som, že u mňa sú dôležitejšie skôr tie odstupy ako sústredená práca. Tak sa to pomaly v priebehu času vo mne kumuluje a proste to vychrlím naraz. Potom zmením činnosť. Neviem, či je to dobre, alebo zle, ale tak to je.



Kde môž
eme vidieť tvoju tvorbu naživo?

Momentálne fungujem s kapelou Nightylus, čo je rock/metalový projekt. Tam je to práca skôr kapelníka, ja do toho robím pár samplov a sólovú gitaru. Tento projekt je hodne nádejný a snáď koncom roka vyjdeme na turné. Ďalej projekt Therva, tu teraz spolupracujem s producentmi na orchestrálnych aranžoch. Keď to dokončím, rád by som z toho spravil kapelu a rovno aj s menším orchestrom. Čo sa týka sôch, rovnako koncom roka alebo začiatkom budúceho pripravujem pár realizácii a dúfam, že aj výstavu. Teraz mám veľa práce s Manopticom.


Ďakujem Radovi za rozhovor a prajem veľa úspechov. Jeho tvorbu nájdete tu: http://radohrcka1.wixsite.com/sculptures 

Rozhovor pre vás pripravila Natalyss.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára